Logo Dennika

Odpor voči LGBTI agende v Európe prvýkrát narastá. Ukazuje to „dúhová mapa“

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

Viaceré európske krajiny sa začínajú stále negatívnejšie stavať k otázkam spojeným s LGBTI komunitou. Vyplýva to z prieskumu Medzinárodnej asociácie lesieb, gejov, bisexuálov, trans a intersex (ILGA) ľudí. Organizácia bojujúca za práva LGBTI ľudí tvrdí, že krajiny začínajú meniť zákony v neprospech týchto osôb.

Ako príklad nevhodného postupu voči LGBTI komunite uvádza ILGA Bulharsko, ktoré neumožňuje transsexuálom, aby si menili mená alebo uvádzali zmenené pohlavie v oficiálnych dokumentoch.  

Správa asociácie ďalej kritizuje Srbsko a Kosovo za to, že tamojšie vlády odmietli obnoviť plán na presadzovanie rovnosti pohlaví. Pochvalu od ILGA si nevyslúžilo ani Maďarsko a Turecko. Obe krajiny si vyslúžili kritiku aktivistov za to, že podľa nich „zlyhali v dodržiavaní občianskych a politických práv“. 

ILGA argumentuje, že zákony na ochranu práv LGBTI komunity sú podľa nej jediným spôsobom, ako týchto ľudí brániť. Napriek týmto snahám asociácia konštatuje, že v Európe rastie legislatívny odpor nielen voči LGBTI komunite. Kritiku si napríklad vyslúžilo aj Poľsko za to, že neumožňuje slobodným ženám prístup k umelému oplodneniu.

Dúhová mapa Európy

Takzvaná „Dúhová mapa“, ktorú ILGA zostavuje už desať rokov zobrazuje percentuálnu hodnotu rešpektovania LGBTI práv a rovnoprávnosti pohlaví. Tento rok je to podľa asociácie prvýkrát, keď viaceré krajiny otočili kormidlo a zrušili niektoré zákony na ochranu ľudských práv či práv LGBTI komunity.

Na Slovensku je podľa tejto mapy miera rešpektovania ľudských práv a tolerancie voči inakosti na úrovni 30%, zatiaľ čo kritizované Poľsko sa pohybuje na úrovni 18%. Susedné Česko je s 26% niekde medzi a čím ďalej na východ mapa postupuje tým je podľa nej miera dodržiavania ľudských práv nižšia. V Rusku je to napríklad 10% a v Azerbajdžane 3%. Najtolerantnejší sú podľa výročnej správy Malťania, u ktorých je táto miera až na úrovni 90%.

— Tím Denník S

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nielen ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...