Logo Dennika

USA sa odmietli pripojiť k tendenčnej dohode odsudzujúcej „extrémizmus“ na internete

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

Trumpova administratíva v stredu vystavila stopku iniciatíve Christchurch Call, ktorej hlavnými protagonistami sú francúzsky prezident Emmanuel Macron a Jacinda Ardernová, premiérka Nového Zélandu. Úlohou tejto dohody je vytvoriť nástroje, ktoré by vyvíjali väčší tlak na odstránenie „škodlivého“ obsahu z hlavných internetových sociálnych platforiem.

Dohoda Christchurch Call, ktorú uvedení politici podpísali na samite v Paríži, je súčasťou širšej celospoločenskej debaty o regulácii internetu a zúžení rámca akceptovateľných verbálnych prejavov.

Naozaj o nič nejde?

Hoci má právne nezáväznú povahu a za jej porušenie nehrozia tresty, panujú oprávnené obavy z ďalšej politizácie sociálnych médií a schopnosti správne nastaviť hranicu. Skúsenosti z posledných mesiacov totiž napovedajú, že s perzekúciou sa nestretávajú len podnecovatelia násilia s nábehom na spáchanie skutočného trestného činu, ale aj státisíce ľudí s iným ako liberálne-kozmopolitným videním sveta.

Ideologickú povahu paktu nepriamo potvrdil aj prezident Macron, ktorý si myslí, že je potrebné zakročiť nielen proti otvorenému násiliu a jeho propagácii, ale aj proti prejavom „antisemitizmu a iným druhom nenávisti, šikanovania a rasistického materiálu, ktorý môže podnecovať extrémistické správanie“ a túto oblasť, v ktorej nie sú jasné definície toho, čo je prijateľné, nazval „šedou zónou.“

Američania na to chcú ísť po svojom

Obavy z obmedzovania slobody slova, ktorú v rámci USA chráni Prvý dodatok Ústavy, zdieľa kabinet Donalda Trumpa a vyhlásil, že „Spojené štáty aktuálne nie sú v pozícii aby sa mohli pripojiť k schváleniu.“, no chcú individuálne podnikať kroky, ktoré prispejú k naplneniu cieľov Christchurch Call. Zrejme nie je tragédia, ako tragédia

Množstvo otáznikov vyvoláva aj načasovanie a názov celej dohody. Pokiaľ už novozélandská premiérka a iní cítila akútnu potrebu zasahovať po masových útokoch do internetového obsahu, mala niekoľko príležitostí urobiť tak po početných masakroch zo strany moslimov. To, že iniciatívu rozvíja práve po jedinej streľbe v opačnom garde je prudko cynickým prihrievaním si vlastnej polievočky a výsmech obetiam. Prekuknutie tohto chladného kalkulu bude dozaista stáť v centre odmietavých reakcii ako takých. 

Aj tak už je rozhodnuté

Otázne však je, či bude mať americký nesúhlas akýkoľvek citeľný efekt. K Christchurch Call sa totiž už stihli pripojiť veľké spoločnosti ako Amazon, Facebook, Google, Microsoft či Twitter a podpísali aj 9 bodový plán zameraný proti extrémistickému a násilnému obsahu. V praxi to bude znamenať úpravu podmienok používania jednotlivých sociálnych sietí, väčšiu kontrolu živého vysielania, zdieľanie technologického vývoja či jednoduchšie nahlasovanie či mazanie nevhodného obsahu.

Hoci tieto kroky vyznievajú ako nekritizovateľné a všeobecne prospešné, pod pozlátkom vzletných fráz a floskúl sa nachádza toxická ambícia súkromného i štátneho sektora prísnejšie diktovať ako, kedy, kde a prečo sa vyjadrovať a v konečnom dôsledku prispeje k väčšiemu okliešteniu slobôd.

Je nutné mať sa na pozore, nakoľko skúsenosti napovedajú, že byť voči progresívcom ostražitý, sa vypláca.

— Tím Denník S

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...