Logo Dennika

Milan Kňažko: Kiska spravil neodpustiteľnú chybu. Pokračuje ficizmus s ľudskou tvárou

Milan Kňažko v období komunálnych volieb 2014 (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Významný slovenský herec, jedna z hlavných tvárí Nežnej revolúcie, bývalý politik, minister zahraničných vecí, ale aj prezidentský kandidát Milan Kňažko poskytol Denníku S pozoruhodný rozhovor. Dozviete sa z neho, čo si myslí o súčasnej vládnej garnitúre, či pôjde vo februári k volebnej urne a prezradil aj čo podľa neho robí Európu bohatou.

Pán Kňažko, medzi 17. novembrom a protestami iniciatívy Za Slušné Slovensko existujú určité paralely. Mohli by ste povedať aké?

Paralela, ktorá sa ponúka ako prvá, je množstvo ľudí v uliciach a to, že tým ľudom išlo o zmenu. Dosiahla sa až nadpolovičná účasť Novembra. Hlavný rozdiel je ale v tom, že my sme v tom čase chceli slobodné voľby a odstrániť diskriminačný ústavný článok 4, kde mala komunistická strana zakotvené právo vedúcej sily v spoločnosti. Taktiež neexistovali nezávislé a slobodne volené inštitúcie. Rovnako chýbali základné práva a slobody. To všetko dnes máme.

Takže pri protestoch Za Slušné Slovensko už nešlo o samotnú slobodu, ale o akési kvalitatívne zmeny?

No, za slobodu, to je široký pojem, zmestí sa pod to veľa činností a ambícii. Dnes síce tie inštitúcie máme, ale nefungujú tak, ako by mali. Takisto, súčasná parlamentná väčšina nezachováva demokratické pravidlá a porušuje ich. Nezávislé inštitúcie sú personálne a politicky ovplyvňované a táto „väčšina“ hlása, že môže všetko. No všetko nemôže a stratila legitimitu, nakoľko sa dostala k moci volebným podvodom. Existuje veľa dôvodov, pre ktoré sa majú ľudia opäť zhromažďovať na námestiach a dobre robia.

Aký volebný podvod máte na mysli?

Napríklad tvrdili, že nevytvoria koalíciu so Smerom. A sľúbili niečo iné, čo napokon urobili. Áno, vo voľbách sa dávajú väčšie sľuby, než je reálna možnosť ich splniť, ale toto bol zásadný podvod.

Takže hovoríte o podvode voči voličom.

Áno, zo strany Procházkovej Siete a takisto Bugárovho Mostu-Híd.

Myslíte si, že tieto protesty mali hlavný podiel na stiahnutí Fica alebo v tom hrali rolu aj iné faktory?

Áno, nepochybne to vplyv malo. Pokiaľ je tlak verejnosti intenzívny, má vplyv na rozhodnutia politikov. Žiaľ, nedotiahlo sa to do konca. Ľudia na ulici to jasne formulovali – Dosť bolo Fica! Chceli zmenu a predčasné voľby. Ale tu sa udial akýsi paškvil pod názvom „zásadná a rozsiahla rekonštrukcia vlády“ a vytvorilo sa bábkové divadlo na čele s Pellegrinim, ale to už je zlyhanie prezidenta Kisku.

Takže táto zmena na postoch nie je krok k lepšiemu?

Nemyslím si to. Je to len nová náplasť na starú hnisajúcu ranu. Navyše, dnes Kiska priznáva, že Fico mu vtedy na stretnutí  povedal, že neodchádza a že bude naďalej riadiť krajinu. Prezident napriek tomu urobil to, čo urobil. To je neodpustiteľná chyba.

Čakali ste taký masový odpor verejnosti po vražde Kuciaka?

Nebolo to pre mňa veľkým prekvapením. Lebo pohár trpezlivosti sa prelial. Každý súdny človek však vidí, že naďalej pokračuje ficizmus s ľudskou tvárou. Pellegrini má akurát iný slovník a v bábkovom divadle sa vymenilo pár postavičiek, ale predstavenie pokračuje nerušene ďalej. Väčšina tých, ktorí to spôsobili, ani nie sú braní na zodpovednosť.

Aký máte názor na výčitky o spolitizovaní hnutia Za Slušné Slovensko, ktoré predniesol Igor Matovič? Narážal najmä na jeho aktívne zainteresovanie v komunálnych voľbách, vstup Šeligu do strany Za ľudí či Karolínu Farskú v prítomnosti Miroslava Beblavého zo strany Spolu na medializovanej fotografii z Washingtonu.

Politický rozmer je nespochybniteľný. Napokon, predčasné voľby a výmena vlády sú politické riešenia. Vôbec im to nezazlievam. Možno mali byť menej selektívni a politické angažovanie nemuseli tajiť či kamuflovať. Čo im zazlievam, že bezprostredne po stretnutí s prezidentom zrušili cez médiá dohodnutý míting, deň pred termínom. Na „Slušné Slovensko“, to veru slušné nebolo.

Vy vravíte, že pri výmene na dôležitých postoch ide len o nejaké kozmetické zmeny, ale zdá sa, že nejaké pnutie medzi Ficom a Pellegrinim existuje.

Dobre, ale pnutie nie je žiadna hodnota pre spoločnosť. To je ich vnútrostranícka záležitosť. Samozrejme, že pnutie existuje, lebo Fico si Pellegriniho 20 rokov pestoval a teraz sa ukázal byť trochu samostatný, ako tínedžer v puberte, ale hneď stiahne chvost, keď Fico zavelí. Opakujem, tu malo prísť k zmene a mali sa vypísať predčasné voľby, aby táto nelegitímna kamarila skončila.

Myslíte si, že táto zmena sa dotiahne po najbližších voľbách? Vyzerá to tak, že bude veľmi ťažké zložiť akúkoľvek koalíciu. Hrozí akýsi guláš a zlepenec, lebo je možné, že sa do Národnej rady dostane až 10 strán.

Viete, to sú mýty, ktoré kedysi vymyslel Fico, lebo vládol sám alebo s jednou či dvomi stranami a povedal, že viac strán, to už je zlepenec. A to, čo vládne teraz, nie je zlepenec? Veď sú to strany protichodných hodnôt, ak vôbec nejaké vyznávajú. A jediné, čo ich spája, je spolupáchateľstvo. Môže existovať aj 10 partnerov v prípade, že sú ich hodnoty blízke a dokážu definovať spoločný program.

Kto je vám na súčasnej politickej scéne najviac sympatický?

Ja sa nechcem riadiť sympatiami, mne nie je sympatický nikto.

Spýtam sa teda inak, s kým sa najviac zhodujete?

Pozrite, nikdy to nebolo, nie je a nebude v politike ideálne. Na sympatie úplne zabudnime. Ja sa skôr snažím riadiť racionálnym pohľadom na to, kto čo hovorí a kto ako koná. To je pre mňa podstatné. A samozrejme, sú tu základné demokratické pravidlá a rešpektovanie toho druhého. A vždy je nebezpečné, keď sa objaví zastrašovanie, lož, pokrytectvo, demagógia, korupcia či intrigánstvo. Tam demokracia končí. A už je toho priveľa. Skúsme sa pozrieť, kto klame, kto hovorí pravdu, kto ako koná, kto sa snaží nevidieť fakty a kto vlastné interpretácie vydáva za skutočnosť. Ja rozhodne pôjdem voliť, hoci si ešte veľmi dobre premyslím koho, no určite to bude niekto, kto bude mať väčšiu šancu byť lepší než tí, ktorí sú tam doteraz. Takže tá voľba nebude ťažká a navyše viem, koho voliť určite nebudem.

Čo si myslíte o avizovanom návrate Vladimíra Mečiara?

Zabudnime na to. To je téma, ktorá už nemá žiadny význam a je škoda o tom vôbec hovoriť. To je úplne bezvýznamné. Už sa o ňom rozprávalo až príliš.

Zrejme ho limituje už len samotný vek v tom, aby sa do niečoho púšťal.

Keď počúvam, že „my mladí a tí starí“, čudujem sa. Existujú len dobrí a zlí, silní a slabí, bystrí a hlúpi. Nie starí a mladí, na to treba zabudnúť. Viete, vek nie je kategória kvality, rovnako ako etnická príslušnosť nie je politická hodnota. To len na margo hystérie, že keď sa Maďari nedostanú do parlamentu, bude to tragédia. Ale to je trochu iná téma…

Pána Mečiara som spomínal najmä z toho dôvodu, že som chcel rozhovor premostiť z aktuálnych tém do minulosti. Spolupracovali ste s ním, vraveli ste, že to bola chyba a že sa vtedy udialo veľa iných chýb, vrátane divokej privatizácie. Aký máte dnes pocit, naplnili sa ideály Novembra?

Pozrite, keď už ste začali. Dnes opäť, tí, ktorí objavili Mečiara, spravili z neho ministra vnútra, prijali ho do VPN, urobili ho volebným lídrom a nakoniec premiérom, sa teraz tvária, ako by sa ich to netýkalo. Pritom oni sami do volieb nešli a riadili krajinu. Boli to zakladatelia partokracie, ktorá v rôznych podobách dodnes prežíva. Napríklad Gál či Zajac a dnes sa hrajú na demokratov. Môj odchod z VPN nebol spôsobený mojim príklonom k Mečiarovi, ale odporom voči tomu, čo už som spomínal. Lžiam, intrigánstvu a pokrytectvu časti vedenia VPN. A teraz rôzni „novinári“ a „politológovia“ vyhlasujú, že tým, že ja som vystúpil v televízii a odišiel s Mečiarom, vraj začal mečiarizmus. Odišli sme predsa do opozície a moc, ktorú sme vo voľbách vyhrali, zostala viac ako rok v ich rukách. Mečiarizmus v opozícii je politologický nezmysel, pretože mečiarizmus je autoritatívne uplatňovanie moci. Na jar roku 1994 sme Mečiara odvolali a vznikla Moravčíkova vláda. Koncom roka Mečiar vyhral voľby a v Novembri 1994 začal „mečiarizmus“. To je nespochybniteľný fakt. Kto tvrdí niečo iné, má na to zrejme iný dôvod. Samozrejme, že to, prečo voľby Mečiar vyhral je iná kapitola, ale znovu sme vytvorili tvrdú opozíciu a získali také percentá, ktoré nám v roku 1998 umožnili koalíciu na čele s Dzurindom. Čiže Mečiar je maslo na hlave tých, ktorí ho priviedli na politickú scénu a nominovali za VPN do volieb, ako jedného z volebných lídrov. Keby ho nenatlačili do volieb, tak dnes neexistuje.

Ideály novembra sa premietli do prvých slobodných volieb. Odvtedy sme tu mali 14 vlád a 8 premiérov. Tým smerom treba adresovať svoje výhrady.

Aká je teda vaša vízia Slovenska v horizonte 20-30 rokov z hľadiska politického, demografického, kultúrneho a podobne?

Prečítal som si nedávno jednu zaujímavú štúdiu o tom, že robiť prognózu na viac ako tri roky je nezmysel, lebo vôbec nevieme, čo sa stane v oblasti nových objavov. Politický vývoj je plný prekvapení a 20-30 rokov je príliš dlhá doba na to, aby sme povedali, kde bude Slovensko. Nevieme, kde bude svet, kde bude Európa, takže sa skúsme pridŕžať základného vývoja a sledovať, čo bude zajtra, o mesiac, o rok, dva či tri. A dbajme o to, aby sa na Slovensku budovali základné hodnoty, a aby sme vedeli garantovať ich udržateľný rozvoj. Neviem, kde bude Slovensko o 30 rokov, ale dúfam, že bude súčasťou spoločnej Európy, že sa nespreneverí hodnotám, ktoré tu po Nežnej revolúcii vznikali a že bude úzko spolupracovať s ostatnými demokratickými krajinami na našom kontinente.

Áno, ale pýtal som sa to preto, že tu existujú nejaké globálne trendy, ktoré voľby neovplyvnia. V oblasti ekonomiky, kultúry, demografie, migrácie a tak ďalej, čiže sa dá z toho vypozorovať, kam časom prídeme.

Pozrite, globalizácii sa zabrániť nedá, to sú otázky ekonomiky. Kultúrne hodnoty? Držme sa tých európskych a povedzme si, ktoré to sú. Európa je bohatá svojou rôznorodosťou. Rozvoj, kultivovanie a podporovanie národných kultúrnych aktivít je v záujme budovania hodnôt spoločnej Európy. Náš kontinent je bohatý svojou mozaikou a to rozhodne neslobodno globalizovať. Čiže každý nech prispeje rozvojom svojej národnej kultúry. Etnická či národná príslušnosť je predovšetkým kultúrny fenomén. My ho do politiky veľmi nepleťme, my sme občianska spoločnosť ako väčšina krajín spoločnej Európy a na tejto báze by sme mali rozlišovať čo je politický a ekonomický rozvoj a čo je podporovanie a rozvíjanie rôznorodosti našich kultúr. Pretože to je naše bohatstvo. Nechcem to vulgarizovať, ale maďarský guláš nech ostane maďarským gulášom a Šumiac nech si zachová svoje pesničky s byzantským chorálom.

Ste za hlbšiu integráciu či rovno federalizáciu EÚ? Ako napríklad pán Verhofstadt z liberálnej frakcie ALDE či pani predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová?

My musíme mať predovšetkým na zreteli náš záujem a sledovať to, čo je pre nás v ktorom období výhodnejšie. Európa, to sú spojené záujmy. Ja neviem, ako sa bude vyvíjať Európa tak, aby boli zohľadnené preferencie jednotlivých štátov a ako budú naopak definované spoločné záujmy. Som dosť citlivý na to, keď sa vyhlasuje za spoločný záujem Európy niečo, čo je v rozpore s individuálnym záujmom tej-ktorej krajiny. Takto sa ďaleko nedostaneme. Musí to prichádzať zdola a preto by sme mali byť pri tom stole, kde sa rozhoduje o najbližšej budúcnosti Európy, pretože to je aj naša budúcnosť. Aby sme potom neboli prekvapení. Na základe záujmov jednotlivých krajín musí vznikať záujem spoločný. To je celé.

Takže musí to ísť zdola hore.

Presne tak.

A vy osobne chcete prispieť k tomu, kam sa bude Slovensko uberať? Chcete sa ešte verejne angažovať?

Ja o veciach rozprávam, robím rozhovory, sem-tam niečo napíšem, mám niekoľko desiatok komentárov. Vyjadrujem sa k tomu čo sa deje, glosujem politické situácie, ale skôr s odstupom, pretože už nechcem byť aktívny v politike v zmysle zastávania nejakej funkcie. V žiadnom prípade.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...