Logo Dennika

V Bratislave protestovali propotratoví aktivisti. Rozumné argumenty nechali doma

(Zdroj: facebook.com/beznenavisti)

Azda najpozoruhodnejšou víkendovou spoločenskou udalosťou v našom hlavnom meste bol pochod proti navrhovaným zmenám v interrupčnej legislatíve. Okrem relatívne malej účasti prekvapil aj neschopnosťou organizátorov a prítomných sympatizantov obhájiť svoj postoj. A to aj napriek tomu, že ide o život. Doslovne.

Čo zarazí ako prvé je účelová hra so slovíčkami s cieľom zakryť pravú podstatu toho, o čo pri likvidácii plodu ide. Skupina okolo ľavicového aktivistu Róberta Mihályho s názvom Naše Slovensko, ktorá udalosť pomáhala organizovať, napríklad na akciu zvolávala obrovským nápisom v znení Moja maternica nie je tvoja predvolebná kampaň.

Do orgánov sa vám skutočne nikto nestará

Na tomto mieste sa žiada autora poopraviť. O maternicu v tomto prípade naozaj nejde. Ale o jej obsah a verte či nie, sú to dve diametrálne odlišné veci.

A tento obsah v podobe životaschopného plodu a neskôr narodeného dieťaťa by mal byť v každej zdravej spoločnosti nadovšetko chránený. Ide totiž o jednu a tú istú entitu. S rovnakou hodnotou, akurát v rozdielnom stupni vývinu.

Zrejme nikto by nenamietal voči regulovaniu nebezpečného správania matky voči svojmu mesiac starému dieťaťu, no napodiv sa nájde množstvo tých, ktorí schvaľujú jeho likvidáciu aj bez udania dôvodu iba pre to, že sa ešte nachádza v jej lone. Krátky čas je tak trochu slabým rozlišovacím kritériom, ale prosím…

Máme tu predsa dôležitejšie veci…

Skutočne neviem, čo iné by malo tvoriť obsah predvolebnej kampane, ak nie práve ochrana života. Obzvlášť v dobe demografickej krízy. Osobne by som sa pri hlasovaní pri urne zaobišiel bez toho, aby som vedel, akú pokutu za prekročenú rýchlosť navrhuje môj zastupiteľ v parlamente, no nie bez toho, aby som poznal jeho názor na potrat.

A už sme pri feminizme…

Snahy o obmedzenie prístupu k potratom sú vraj „rodovo podmienenou diskrimináciou.“ Jeden by si bol pomyslel, že to vyplýva z podstaty veci. A teda, že problematika bude rodovo podmienená dovtedy, dokým budú mať ženy (podľa Mihályho aj „ľudia s maternicou“) ako jediné možnosť dieťa vynosiť. Ale takto organizátori očividne neuvažujú a niekde pomedzi riadky tu opäť čítame výčitky voči všadeprítomnému patriarchátu, ktorý pošliapava práva bezbranných slečien a dám.

Keď sa zastavuje rozum

„Odmietnime toto inštitucionalizované násilie,“ vyzývajú organizátori a s malou dušičkou dúfajú, že si obrátenie rolí nikto nevšimne. Ale všimli sme si. Takže ešte raz a pomaly. Násilím podľa nich nie je potrat (mimochodom, nájdite si video ako zákrok vyzerá), ale snaha obmedziť jeho svojvoľné a bezdôvodné vykonávanie. Nonsens.

Zvyknite si, prosím, na to, že v určitej miere bude do vašich životov štát zasahovať vždy. Nie je to inštitucionálno-násilné a ani fašistické, ale bráni to anarchii a dekadencii. Teda, v ideálnom prípade by malo.

A konečné kritérium, na základe ktorého tak štát činí, je všeobecná morálka vychádzajúca z toho, čo je ľuďom subjektívne protivné a čo je objektívne spoločensky škodlivé. A potrat obe tieto kritéria spĺňa.

Ja, ja, ja, ja a ja…

„Obmedzovanie reprodukčných práv vedie k ohrozeniu zdravia, šťastia, budúcnosti a života (hlavne) žien,“ dozvedáme sa ďalej. Pokiaľ vám to znie trochu sebecky, zrejme to tak aj bude. V celom texte totiž nenájdete ani zmienku o potomkovi (za ktorého by niektoré ženy dali aj to posledné, čo im ostalo), ale za to sa na vás vyvalí výpočet toho, o čo všetko tehotenstvo ženu pripraví. Hoci sa do druhého stavu v drvivej väčšine prípadov dostala úplne dobrovoľným konaním.

Nevytvárajte falošný dojem

Propotratoví aktivisti ťažia vo veľkej miere aj z toho, že sa im u nedostatočne informovanej verejnosti darí vytvárať ilúziu, že štát ženy absolútne limituje v možnostiach pri neplánovanom tehotenstve, nezaujímajú ho negatívne konzekvencie a zužuje ich postavenie na akési chodiace továrne na deti.

Akurát, že to tak nie je. Dokonca aj jeden z tých najkonzervatívnejších poslancov Richard Vašečka chce potencionálnym matkám ponechať možnosť podstúpiť interrupciu po znásilnení, tiež v prípade, že je ohrozený ich život alebo nenávratne poškodený plod dieťaťa. Je to rozumný kompromis medzi liberálnym a konzervatívnym chápaním.

Tiež existuje možnosť dieťa odovzdať do hniezda záchrany. Predsa len je stále lepšie skončiť v detskom domove či u náhradnej rodiny ako v nádobe na bioodpad. Nesmelo sa domnievam.

Ono je to takto

Vo svetle vyššie uvedených skutočností je hádam každému jasné, o čo sa tu hrá a kto má aké maslo na hlave. Štát z dlhej chvíle neohrozuje blaho ženy a pri jej rozumnom správaní jej podáva pomocnú ruku.

To, čo sa snaží zákazom potratov bez legitímnych dôvodov (napríklad pre promiskuitu) robiť, je akýmsi učením k zodpovednosti a toho, že nie každé rozhodnutie v živote je zvrátiteľné. Obzvlášť, keď má byť takýmto zvratom potrat.

Ochrana života aj za cenu obmedzenia individuálnej slobody je jeden zo znakov civilizácie.

Kto nechce byť jej súčasťou. Nech sa páči, tam sú dvere. A neziapte.

— Tomáš Dugovič 

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...