Logo Dennika

PRIESKUM: Vojna USA a Ruska. Na koho stranu by sa pridali Slováci?

Ilustračný obrázok (Zdroj: SITA)

Vplyvná mimovládka European Council on Foreign Relations (ECFR) zverejnila výsledky prieskumu, ktorý mapoval názory občanov v 14 členských krajinách EÚ. Obsiahly prieskum sa venoval témam, ako sú budúcnosť únie či jej zahraničná politika. Odpovede na niektoré otázky zaiste prekvapia.

Väčšina občanov Európskej únie si žiada viac konzistentnú a spoločnú zahraničnú politiku pre Európu. Vyplýva to z prieskumu zverejneného na stránke ECFR. Prieskum vykonala agentúra YouGov na vzorke 60-tisíc ľudí naprieč Úniou.

Európa musí konať nezávisle, znie jednoznačne od európskych respondentov. Únia by sa podľa ich odpovedí nemala spoliehať len na jeden silný členský štát alebo cudziu superveľmoc. Podľa prieskumu tiež mnoho ľudí neverí, že USA dokážu zaručiť garanciu bezpečnosti.

Komu veria Slováci viac?

Pri otázke, komu dôverujete viac – EÚ alebo USA, by si skoro polovica Slovákov vybrala EÚ. Naopak, Spojeným štátom verí na Slovensku len 3% opýtaných. Dve pätiny Slovákov neverí ani jednému.

V Česku alebo Grécku neverí Únii ani USA asi polovica opýtaných. V Čechách by si ani jednu možnosť nevybralo 54% a v Grécku až 58% respondentov. Dáni a Rakúšania vnímajú EÚ pozitívnejšie. Únii v týchto krajinách dôveru až 60% opýtaných. Poľsko je krajina s najväčšou dôverou v USA, no aj tam toto číslo dosiahlo iba 19%.

Cudzie konflikty by väčšina nepodporila

Ak by sa odohral konflikt medzi zahraničnými veľmocami, vo väčšine prípadov by si občania EÚ nevybrali ani jednu stranu. Prieskum odhaľuje, že veľká časť Európanov by chcela zostať neutrálna.

V prípade konfliktu medzi USA a Ruskom by si až 65% Slovákov nezvolilo žiadnu stranu. 20% by si prialo pridať sa na stranu Ruska, čo je mimochodom najvyšší počet medzi sledovanými krajinami. Naopak, na stranu USA by sa chcelo pridať len 6% občanov.

Najviac ľudí by si prialo zostať neutrálnymi v Grécku a Rakúsku, v oboch krajinách cez 80% opýtaných. Naopak, menej ako polovica Poliakov by volila neutralitu a až 33% by sa postavilo na stranu Spojených štátov, teda najviac medzi sledovanými krajinami.

Čína by ľudí tiež nenaverbovala

Pri konflikte Spojených štátov a Číny by boli ľudia ešte zdržanlivejší. V prípade spomínaného konfliktu by si na Slovensku nevybralo žiadnu stranu až 73% ľudí. Len 8% Slovákov by si vybralo USA alebo Čínu.

Najviac by sa do vojny opäť hnali Poliaci, avšak aj v tomto prípade by až 54% opýtaných ostalo neutrálnych. V prípadnom konflikte by však 24% respondentov podporilo Spojené štáty a 6% Čínu.

Konflikt by si opätovne najviac ľudí neprialo v Grécku a Rakúsku, opäť cez 80%. Prekvapivo, Rakúšania sú jediná krajina, kde by viac ľudí v prípadnej vojne podporilo Čínu ako USA.

Sankcie voči Rusku

Pozitívnejší postoj Slovákov voči Rusku je možné badať aj pri otázkach ohľadom sankcií. Vo väčšine krajín EÚ vidí viac ako polovica opýtaných sankcie ako vyvážené alebo ešte príliš slabé. Len tri krajiny sa vymykajú a tými sú Grécko, Rakúsko a Slovensko.

Na Slovensku je najmenej respondentov zo sledovaných krajín, ktorí vidia sankcie ako nedostatočné, odpovedalo tak len 19% ľudí. Naopak, 21% občanov ich vidí ako dostatočné a vyvážené, a dokonca až 28% Slovákov ich vníma ako príliš prísne.

Privítali by sme nových členov?

V neposlednej rade sa v prieskume zisťuje, či by súčasné členské krajiny privítali nových členov Únie zo západného Balkánu v najbližšej dekáde. Vyzerá to tak, že mnohým Európanom sa nechce prijímať nových členov z polostrova, najmä tým z bohatších a vyspelejších krajín.

Na Slovensku by 27% ľudí nechcelo prijať žiadny členský štát zo západu Balkánskeho polostrova, zatiaľ čo 34% si vie predstaviť prijať niektoré z nich. Len 16% by rado videlo prijaté všetky tieto štáty.

Najviac proti sú občania Nemecka, Rakúska a Francúzska. Cez 40% opýtaných by nechcelo žiadnych nových členov z tejto časti Európy. Opačný názor v najväčšej miere zastávajú Gréci, Rumuni a Poliaci. V Grécku by všetky spomínané štáty do Únie rado prijalo až 46% opýtaných.

— Juraj Orolín

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...