Logo Dennika

Kampaň do eurovolieb ukazuje paniku liberálov

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

Nasledujúce eurovoľby môžu byť podľa pozorovateľov jedny z najdôležitejších v histórii. Pokiaľ by sa naplnili predpovede o úspechu národných a konzervatívnych síl, ktorých preferencie rastú naprieč celým kontinentom, mohlo by to znamenať začiatok konca EÚ tak, ako ju poznáme. Zabrániť im v tom chcú progresívci a v panike vymýšľajú stále nové variácie argumentov ad Hitlerum. A je dobré zdôrazniť, prečo sa im to nepodarí.

Európska únia bola vo svojich prvopočiatkoch – a platilo to relatívne donedávna – koncipovaná ako projekt, ktorý má predovšetkým podpornú funkciu. Svoju suverenitu odvodzovala od suverenity jednotlivých členských štátov a na nadnárodnej úrovni pomáhala riešiť tie problémy, ktoré nie sú príliš sporné, nezasahujú do citlivých otázok v právomoci jednotlivých vlád a ich rozlúsknutie na prostej medzištátnej úrovni by si vyžadovalo neporovnateľne väčšiu a zbytočnú námahu.

Prerod zo sluhu na pána


Únia mala vždy slúžiť iba ako efektívny nástroj a nie modla, ktorú treba hýčkať, neradno kritizovať a ktorej blaho by nám malo (nevedno prečo) ležať na srdci. Koniec koncov, to je poslanie každej inštitúcie plnej kancelárskeho papiera a nudných byrokratov. Zmena tejto perspektívy a transformácia EÚ na niečo, čo by malo mať pre občanov hodnotu samo o sebe, si zákonite vyžiadala potrebu reforiem a návrat ku koreňom. Tento obrodný proces si podľa novej hviezdy pronárodnej vlny v Európe, talianskeho ministra vnútra, pracovne nazvime napríklad „salvinizácia“.

Na ňu však eurooptimisti reagujú tým najhorším možným spôsobom. Skrátka, robia to, čo robili vždy. Namiesto pokornej sebareflexie a vstrebania rozumných opozičných myšlienok opäť počúvame o potrebe väčšej centralizácie, federalizácie, európskych riešeniach, európskych záujmoch, európskych problémoch, európanstve ako takom. A hoci platí, že iba hlupák robí dvakrát tú istú vec a očakáva odlišný výsledok, oni majú v rezerve dostatok agitačných hesiel a pseudodôvodov, prečo akýmsi „fašistickým reakcionárom“ nedovolia rozvracať svoj modrožltý raj.

Zopár medzier v logike

Problém v uvažovaní globalistov nie je ten, že majú dôveru v nadnárodné projekty a cítia sa byť súčasťou západnej civilizácie ako takej. Problém je, že na tejto myšlienkovej ceste podstatné zastávky vynechávajú a národné záujmy, ktoré sú stále alfou a omegou politiky a práva, ignorujú a považujú ich za prežitok. A tak presúvajú ťažisko demokracie z kultúrnych domov, regionálnych parlamentov a národných vlád tisícky kilometrov ďaleko. A čakajú za to od ľudí potľapkanie po pleci.

Svetoobčianstvo ako téma, ktorá eurovoľbám v pozadí nenápadne dominuje, nie je zlá idea, no musí byť budované v duchu hesla, že človeku je bližšia košeľa ako kabát. Musí mať na zreteli istú hierarchickú štruktúru od rodiny, ulice, mesta, regiónu, kraja až po národ, štát, kontinent a svet.

Úpadok dôvery v EÚ a jej inštitúcie je daň za to, že ju ovládli ľudia, ktorí ignorujú túto systematiku a cítia sa byť morálne nadradení nad tými, ktorí chcú hlas svojho ľudu ako jediného suveréna vrátiť do hry.

Trest v podobe zlého volebného výsledku bude pre nich tým najlepším možným.

— Tím Denník S

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nielen ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...