Logo Dennika

Zdražejú elektrina, plyn aj voda. Prečo si za všetko priplatíme?

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

Až štvrtina rozpočtu slovenských domácností ide na bývanie a energie. Od budúceho roka však tieto výdavky znova porastú. Zatiaľ čo opozícia z tohto vývoja obviňuje vládu, úrady tvrdia, že na vine sú globálne trendy.

Za elektrinu 7 až 80 eur navyše, za plyn od 11 po 50 eur, teplo o vyše 20 eur a vodu približne o 9. Toľko si ročne priplatí priemerná štvorčlenná rodina na Slovensku. Ročné výdavky na bývanie sa tak môžu zdvihnúť o desiatky eur.

Ako uvádza aj Európsky štatistický úrad Eurostat, práve na bývanie minú Európania najviac. Ide takmer o štvrtinu (24,5 percenta) domáceho rozpočtu. Na druhom mieste sú potraviny a doprava (13 percent). Na hotely (8,8), rekreáciu a kultúru (8,5) míňajú Európania dokopy viac než na potraviny.

Slovensko však patrí k tým krajinám EÚ, v ktorých za uplynulých desať rokov ceny za bývanie rástli najrýchlejšie.

Ceny porastú aj na budúci rok

Ekonóm Martin Vlachynský pre DenníkS uviedol, že cena komodít je aj v energetike pochopiteľne odlišná od konečnej ceny. K tej sa prirátavajú aj poplatky za služby či dodávky a tým sa navyšuje finálna suma. „Ceny energií sú však zväčša závislé na globálnej situácii,“ povedal Vlachynský.

Napríklad len cena elektrickej energie vzrástla na pražskej burze v prvom pol roku 2019 o takmer 30 percent a práve z tejto sumy odvodzuje slovenský Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ceny elektriny na budúci rok. Portál Energie-portal.sk upozorňuje, že dodávatelia elektrickej energie na Slovensku už začali premietať tento nárast do konečných cien pre spotrebiteľov.

Veľkoobchodná cena elektriny, podľa ktorej sa zohľadňujú cenové návrhy dodávateľov, na Slovensku v roku 2020 vzrastie až o 28 percent z tohtoročných 40,49 eur/MWh až na 51,85 eur/MWh. Z tejto sumy potom vychádzajú ceny elektriny pre domácnosti a podniky.

Spolitizovaná regulácia cien

Samotná komodita, teda silová elektrina, však tvorí len necelú tretinu celej sumy, ktorú odberatelia zaplatia. Zvyšok tvoria poplatky za náklady spojené s distribúciou bez strát a prevádzkovanie celého systému.

Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) však podľa očakáva, že  „ak by mal byť nárast cien výrazný, vláda sa ho pokúsi aspoň čiastočne zvrátiť“.

„Súčasná situácia potvrdzuje fakt, že regulácia cien energií je na Slovensku výrazne spolitizovaná. Príkladom môže byť zvyšovanie koncovej ceny elektriny v roku 2017, ktoré stálo stoličku predsedu ÚRSO. Už vtedy IDH upozorňoval, že cestou je zachovanie regulácie iba v monopolných distribučných činnostiach a deregulácia obchodu. Vďaka tomu by sa ceny energií vyvíjali podobne ako ceny motorových palív. Reagovali by postupne na aktuálny vývoj na burzách a ÚRSO by sa vyhol politickému tlaku,“ povedal pre portál eTrend.sk energetický analytik IDH František Stručka.

Rast cien energií na Slovensku dlhodobo kritizuje opozičná SaS, ktorá tvrdí, že za tento vývoj je priamo zodpovedná súčasná vládna koalícia. 

Ministerstvo ukazuje na emisné kvóty

Ministerstvo hospodárstva pre DennikS uviedlo, že v poslednom období cena silovej elektriny dramaticky rastie predovšetkým pre rast cien emisných kvót.

„Treba zdôrazniť, že ceny energií reguluje nezávislý regulátor ÚRSO a nie MH SR. Na základe opatrení v zákone o energetike, ako aj v zákone o regulácií sieťových odvetví má ÚRSO dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov. Nastavený systém dôsledne dbá na záujmy citlivých odberateľov, teda domácností a neprenáša na nich v plnej miere čoraz rýchlejšie rastúce ceny energií, čo platí nielen pre elektrinu ale aj plyn,“ uviedol hovorca rezortu hospodárstva Maroš Stano pre DennikS.sk.

Ministerstva hospodárstva priznáva, že je pre vyššie spomínaný postup terčom kritiky napríklad zo strany opozície, ktorá navrhuje privatizáciu štátneho podielu v energetických podnikoch a rozsiahlu liberalizáciu určovania cien energií. Rezort však tvrdí, že aj vďaka prístupu vlády a regulátora patrí cena elektriny a plynu pre domácnosti v SR k najnižším v rámci EÚ a rezort nad ďalším znížením neuvažuje.

— Tomáš Pilz

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...