Logo Dennika

Lipšic: Mazurek je hlúpy rasista, ale o jeho prejave by nemal rozhodovať súd

Daniel Lipšic (Zdroj: SITA)

Prominentný právnik a bývalý politik Daniel Lipšic v uplynulých dňoch otvoril v súčasnosti jednu z najcitlivejších spoločenských tém. Hovoríme o slobode slova, ktorej široké chápanie obhajuje v rozhovore pre denník Postoj a neskôr aj na svojom osobnom facebookovom profile. Ako sám vraví, jeho názor je výrazne menšinový, kritizuje pokrytectvo Fica a Harabina v tejto otázke a myslí si, že inkriminovaný Mazurekov prejav by nemal postihovať Trestný zákon.

Lipšic tvrdí, že počas celej svoje kariéry sa zasadzuje za to, aby boli trestané iba tie prejavy, ktoré podnecujú k násiliu, nakoľko je zástancom „principiálne chápanej slobody prejavu.“

Ide o koncept, ktorý sa ústavne zakotvil a udomácnil napríklad v Spojených štátoch. Tie sú azda najpopulárnejším príkladom krajiny, kde sa verbálny prejav netrestá ani v tých najkrajnejším prípadoch a prakticky iba vtedy, kedy má potenciál priamo spôsobiť škody vo vonkajšom svete.

Právnik bol vraj za tento svoj názor neraz kritizovaný a podľa svojich slov dokonca nenávidený, no na svojich stanoviskách trvá, nakoľko mu ani po početných diskusiách nikto nevysvetlil „alternatívne principiálne kritérium pre rozlišovanie povolených a zakázaných prejavov.“

Na svoju obranu však jedným dychom dodáva, že „osobne považuje akékoľvek rasistické názory za hlboko pomýlené, a ich nositeľov za duševných maľorolníkov,“ z čoho možno vypozorovať, že medzi profesným a súkromným postojom existuje veľký rozdiel.

Za veľkú nevýhodu trestania nekorektných prejavov považuje aj to, že z ich nositeľov sa potom stávajú „falošní martýri slobody prejavu.“

Fico a Harabin ako ochrancovia slobody slova?

Lipšic vo svojom vyjadrení spomenul aj ľudí, ktorí sa dnes vezú na vlne obhajoby slobody prejavu, hoci svojou činnosťou v minulosti sami prispievali k jej okliešťovaniu.

Priamo spomenul sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorý za svojho ministrovania predložil novelu Trestného zákona, ktorá podľa jeho pozorovania „znamenala rozšírenie skutkových podstát extrémistických deliktov a zvýšenie trestných sadzieb v tejto oblasti“ a takisto expremiéra Roberta Fica, ktorého protiextrémistická novela šla ešte „o niekoľko krokov ďalej“. Čo malo za následok zriadenie Špecializovaného trestného súdu a vznik Národnej kriminálnej agentúry. Lipšic sa tiež pochválil, že časť tejto novely bola zrušená Ústavným súdom SR, pričom v konaní zastupoval navrhovateľov.

Z takýchto čerstvo „obrátených“ bojovníkov za slobodu slova sa však neteší. „Ich dnešné postoje nevyplývajú z ich úprimného presvedčenia, ale zo straty súdnosti a zúfalstva z vlastnej situácie,“ myslí si Lipšic.

Pri aktuálnom príklade súvisiacom so slobodou slova vinného poslanca ĽSNS právnik povedal, že považuje pána Mazureka za pomerne hlúpeho rasistu. „Ale nemyslím si, že o prijateľnosti jeho názorov by mal rozhodovať súd,“ hodnotí.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...