Logo Dennika

Líbya osem rokov revolúcii: Neutíchajúce bojisko a vstupná brána pre migrantov do Európy

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

V polovici februára 2011 sa svet prizeral, ako pod vplyvom krvavej revolúcie padá v Líbyi vtedajší režim autoritárskeho vodcu Muammara Kaddáfího.  Diktátora chytili a brutálne zmasakrovali povstalecké vojská o niekoľko mesiacov neskôr. Išlo o súčasť takzvanej Arabskej jari, keď prešla vlna revolúcií viacerými arabskými krajinami, ale vytúžená zmena v krajine plnej ozbrojených kmeňov neprichádza ani dnes.

Podľa denníku al-Jazeera je moderný a demokratický štát v Líbyi iba vzdialenou víziou toho, po čom odporcovia Kaddáfího túžili, keď sa pred 8 rokmi za podpory Západu postavili na odpor proti jeho režimu.

So smrťou Kaddáfího neprišla politická zhoda ani zjednotenie krajiny. V Líbyi proti sebe dodnes bojujú znepriatelené ozbrojené skupiny, ktoré vedú miestni kmeňoví vodcovia a rovnako tvrdý boj prebieha aj na roztrieštenej politickej scéne plnej protichodných politických zoskupení. 

„Politické a vojenské rozdelenie sa prehlbuje a snahy priviesť znepriatelené strany k jednému stolu doposiaľ zlyhávali. Neexistuje rýchly recept na riešenie multilaterálnej krízy, ktorá sužuje Líbyu. Akékoľvek snahy si vyžadujú strategické spojenie politiky, bezpečnosti a ekonomiky, aby spolupracovali a mali spoločný cieľ,“ vysvetľuje analytička Claudia Gazzini z inštitútu International Crisis Group. 

Problém dneška

K náporu migrantov, ktorí sa často snažia práve z líbyjského pobrežia dostať na vratkých člnoch do Európy, sa pridáva eskalujúci konflikt s Líbyjskou národnou armádou vernou vysokopostavenému generálovi Chalífovi Haftarovi. 

Jeho ľudia operovali spočiatku na juhu krajiny, kde podľa Haftara potlačili miestne teroristické skupiny vrátane členov takzvaného Islamského štátu, ale v súčasnosti obkľučujú hlavné mesto Tripolis.  

Generál Haftar nie je už len vojenskou, ale aj významnou politickou postavou, ktorá môže zamiešať kartami v Líbyi. Tripolis začali jeho jednotky obliehať pre nezhody s tamojšou vládou. Na jej čele stojí Fayez al-Sarraj, ktorý prišiel o podporu pre svoj kabinet žiadať aj do Berlína, Paríža, Ríma a Londýna. 

Nádeje predsedu vlády v Tripolise na podporu v boji proti Haftarovi však európski lídri nevyplnili. Fayez al-Sarraj bol informovaný, že to najlepšie čo dokáže medzinárodná diplomacia v súčasnej situácii ponúknuť, je dohodnutie prímeria s Líbyjskou národnou armádou. Súčasťou takéhoto prímeria by však nebola podmienka, že jednotky generála Haftara musia ustúpiť od Tripolisu. 

Krajina plná problémov a Kaddáfího varovanie 

K tomu všetkému sa v krajine pridáva ešte ďalší problém, ktorý vznikol vďaka neschopnosti líbyjských politikov dosiahnuť dohodu na spoločnom vedení štátu a tým je nárast počtu skupín pašujúcich ľudí cez líbyjské územie a Stredozemné more ďalej do Európy. 

Práve pašeráci ľudí, často bývalí či súčasní militanti, využívajú mocenské vákuum na to, aby zarobili na migračnej kríze, ktorá naplno vypukla tri roky po páde Muammara Kaddáfího. 

V roku 2010, keď Európa ešte nepoznala slovné spojenie „migračná kríza“, žiadal vtedajší líbyjský vodca Európsku úniu o 5 miliárd eur ročne na zastavenie náporu migrantov, ktorý Líbya pociťovala už v tom čase na svojich južných hraniciach. „Líbya je bránou do Európy,“ povedal vtedy Kaddáfí európskym lídrom. Mnohí z nich však považovali prostriedky poslané do Líbye na boj proti migrácii za vyhodené peniaze. 

Kaddáfí, ktorý si svojho času podával ruky s Barackom Obamom, Tonym Blairom, Nicolasom Sakorzym, či Silviom Berlusconim a mnohými ďalšími bol brutálne popravený 20. októbra 2011. Jeho telo si mohli prísť ľudia na vlastné oči prezrieť nasledujúce 4 dni. Potom bolo odovzdané rodine s tým, že Muammar Kaddáfí musí byť pochovaný na neznámom mieste v púšti.

— Tím Denník S

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...