Logo Dennika

Ekonóm Kovanda: Krízu z roku 2008 sme nikdy nevyriešili. Len ju odsúvame, ale to sa nedá donekonečna

Lukáš Kovanda (Zdroj: Youtube/RFG)

ROZHOVOR Česko aj Slovensko prekvapivo vykazujú značnú odolnosť voči spomaľovaniu nemeckej ekonomiky aj keď v prípade Slovenska to už nie je také jednoznačné. Slovenský trh je napríklad závislejší na situácii okolo ciel na automobily. V prípade, že by Spojené štáty uvalili clá na európske autá, tak tým bude viac zasiahnuté Slovensko. Varuje český ekonóm Lukáš Kovanda v rozhovore pre Denník S.

Je na obzore ďalšia veľká ekonomická kríza, akej sme boli svedkami v rokoch 2007-2008?

Myslím, že v dohľadnej dobe, teda v horizonte dvoch až troch rokov určite nie, a to preto, že centrálne banky majú stále „muníciu“. Majú prostriedky na to, aby ako sa ľudovo vraví „tlačením peňazí“ povzbudzovali trhy. Čo ja vidím ako problematické je to, čo sa stane, keď už banky nebudú môcť ďalej pumpovať peniaze na trhy a americká alebo britská centrálna banka budú so svojimi úrokovými sadzbami na nule alebo v zápore. Tak je to v prípade japonskej alebo Európskej centrálnej banky (ECB).

Myslím si, že skôr či neskôr preto nastane závažný problém, ale nebude to tento rok, budúci ani v roku 2021. V strednodobom až dlhodobom horizonte však môže dôjsť k vážnej kríze spôsobenej tým, že teraz to len tak odsúvame do budúcnosti, ale ekonomiky sa zatiaľ stále vnútorne neozdravili. To veľmi zjednodušene znamená, že krízu z roku 2008 sme nikdy nevyriešili a to nutné „prečistenie“ stále odsúvame prostredníctvom znižovania úrokových sadzieb a pumpovania peňazí do ekonomiky. Ale to sa nedá robiť do nekonečna. Raz musí nastať určitá katarzia.

Takže sa ďalšej kríze podľa vás nedá predísť?

Ja si myslím, že by sa tomu dalo predísť, ale centrálne banky príliš podliehajú tlaku trhov a politikov a samé prispievajú k celej situácii tým, že znižujú sadzby, keď by ešte nemuseli. Typický je postup americkej centrálnej banky (FED), ktorá znižuje sadzby aj keď v Spojených štátoch je pomerne nízka inflácia a americká ekonomika tiež vykazuje veľmi nízku mieru nezamestnanosti, takže nie je dôvod nejak zásadne stimulovať ekonomiku. Nie je ani dôvod na znižovanie úrokových sadzieb, ale FED napriek tomu tento rok v júli túto sadzbu po desiatich rokoch znížila. Teraz ju veľmi pravdepodobne zníži do konca roka ešte dvakrát alebo aj trikrát.

Aký vplyv bude mať pokles rastu nemeckej ekonomiky na zvyšok EÚ? Najmä na krajiny, ako sú Česko či Slovensko, kde pôsobia mnohé nemecké firmy?

Prekvapivo Česko aj Slovensko vykazujú značnú odolnosť voči spomaľovaniu nemeckej ekonomiky, aj keď v prípade Slovenska to už nie je také jednoznačné, pretože rast Slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku sklamal. Uvidíme, aké budú ďalšie čísla, ale očakával sa medziročný rast okolo 3 percent, ale nakoniec nedosiahol ani 2 percentá. To je určitý odraz aj situácie v Nemecku. Slovenský trh je napríklad závislejší na situácii okolo ciel na automobily. V prípade, že by Spojené štáty uvalili clá na nemecké/európske autá, tak tým bude viac zasiahnuté Slovensko než Česká republika, pretože vyváža do USA viac automobilov, kým ČR takmer žiadne.

Problémy automobilového priemyslu majú na českú a slovenskú ekonomiku odlišný vplyv. Teraz to dopadlo v oblasti rastu horšie na Slovensku, ale to neznamená, že to v ďalšom štvrťroku nemôže horšie dopadnúť pre Českú republiku. Z jedného štvrťroka sa nedajú robiť nejaké ďalekosiahle závery. Obe krajiny sú do veľkej miery závislé od nemeckej ekonomiky a dovolím si povedať, že tá česká je ešte závislejšia než tá slovenská. Spomalenie dynamiky sa však odohráva v oboch ekonomikách a situácia v Nemecku na tom má zásadný podiel. Príliš nevidno, že by sa to malo v nasledujúcom štvrťroku zlepšovať.

Bude takzvaný „tvrdý“ brexit (bez dohody) problém len pre veľkých hráčov, ako Nemecko, Francúzsko či Taliansko, úzko spätých s britskou ekonomikou alebo sa má obávať aj chudobnejší východ Európy?

To je zaujímavá otázka, ale myslím si, že sa to nedá len tak ľahko rozdeliť. Skôr by som sa zameral na určitú geografickú blízkosť. Najviac zasiahnuté bude pravdepodobne Írsko, pretože írska ekonomika je od tej britskej do veľkej miery závislá z dôvodu geografickej blízkosti. To isté platí pre ekonomiky Holandska a Belgicka, ktoré sú malé a otvorené a sú na obchode s Britániou ešte závislejšie než Slovensko a Česká republika.

Krajiny ako je Francúzsko alebo Nemecko sú samozrejme tiež závislé od obchodu s Britániou, ale sú to predsa len väčšie ekonomiky a sú schopné lepšie absorbovať stratu takéhoto trhu. Tento vplyv sa však nedá odvodiť od veľkosti ekonomík. Treba sa pozerať aj na ďalšie faktory, ako je napríklad spomínaná geografická blízkosť. Aj Nemecko bude zasiahnuté. Je to príklad, že aj väčšie  ekonomiky môžu stratou britského trhu utrpieť škody. V prípade tvrdého brexitu je v Nemecku ohrozených asi 100-tisíc pracovných miest a to nie je zanedbateľné ani pre takú veľkú krajinu.

Donald Trump navrhoval, že by Rusko malo byť znovu pozvané do skupiny krajín G7, z ktorého bolo v roku 2014 vylúčené. Povzbudilo by to svetovú ekonomiku, keby Rusko bolo znova súčasťou zoskupenia najmocnejších krajín sveta a došlo by k obnoveniu G8?

Objektívne Rusko podľa mňa nepatrí medzi najvyspelejšie ekonomiky sveta, pretože ruská ekonomika je malá. Samozrejme Rusko je určitou mocnosťou už len z toho dôvodu, že má jadrové zbrane, ale to má dnes s prepáčením veľa krajín. Ruská ekonomika však veľkosťou zodpovedá povedzme Holandsku, ale je napríklad menšia ako ekonomika amerického štátu Kalifornia. Nemyslím si preto, že Rusko patrí nevyhnutne medzi najvyspelejšie krajiny sveta.

Je to ale sporné, pretože v skupine G7 sú také krajiny ako Taliansko a Francúzsko, pri ktorých je už tiež otázne, či do tejto skupiny patria. Myslím si, že nie. Podľa mňa by tam ale mali byť napríklad zastúpené ekonomiky viacerých ázijských štátov. Celkom určite by tam mala byť Čína, ale nemyslím si, že by tam nutne muselo byť Rusko. Členom by mohla byť aj India, ale Taliansko ani Francúzsko by tam možno už nemali byť.

Hovorili ste o Číne, ktorá tiež ekonomicky spomaľuje a prestala byť najväčším veriteľom Spojených štátov. Najväčšiu časť amerického dlhu vlastní teraz Japonsko. Je to následok obchodnej vojny, ktorú vedie Washington s Pekingom? Zbavuje sa Čína amerického dlhu?

Nepreceňoval by som to. Peking si veľmi dobre uvedomuje, že keby sa teraz začal nejak masívne zbavovať amerických dlhopisov, tak si môže sám streliť do nohy, pretože by tým znižoval hodnotu zvyškového portfólia amerických dlhopisov, ktoré by si ponechal. Keby Peking dal na trh veľkú časť týchto dlhopisov, tak by samozrejme Spojeným štátom uškodil, pretože USA by museli počítať s nárastom úrokových sadzieb. O ich dlhopisy by bol totiž menší záujem a cena by šla dole. Bol by zasiahnutý radový Američan napríklad vyššou čiastkou za hypotéky, ale Čína by zase až tak veľmi nezískala, pretože rezervná mena číslo jedna je stále dolár a Američania môžu v najhoršom vytlačiť peniaze a prenášať svoju infláciu na iné krajiny, vrátane Číny, takže tieto dve ekonomiky sa takpovediac držia v šachu.

Peking musí kalkulovať s tým, že ak poškodí Spojené štáty a bude sa zbavovať ich dlhopisov, tak Američania budú síce musieť platiť viac za hypotéky, ale zase si budú tým pádom aj kupovať menej vecí z čínskych internetových obchodov a to nehovorím o clách, ktoré ich už teraz odrádzajú. Keby ale ešte navýšili úrokové sadzby, pretože sa Čína zbavuje amerických dlhopisov, tak to samozrejme nebude nič príjemné pre Čínu. Tieto dve ekonomiky sú vlastne previazané a prejavuje sa to v tejto obchodnej vojne, že ak sa nedarí jednej, tak to je zlá správa pre tú druhú a naopak, takže si nemyslím, že sa bude Peking nejak masívne zbavovať dlhopisov, ale je možné, že ich už nebude v takom tempe nakupovať.

Kam až môže viesť nezhody medzi USA a Čínou? Existuje riziko, že z tohto bude ešte horší konflikt?

To je v tejto chvíli absolútne neodhadnuteľné. Je to otázka ani nie tak pre politológa a už vôbec nie pre ekonóma, ale skôr pre psychiatra, ktorý by mal posúdiť psychický a duševný stav amerického prezidenta. Teraz človek nikdy nevie, čo Donald Trump o hodinu, o deň alebo o dva zase napíše na Twitter a málo čo dnes hýbe trhmi tak veľmi ako Trumpove twíty. On jeden deň povie, že bude proti Pekingu postupovať rázne a tvrdo, že Čína je nepriateľ USA a druhý deň vychváli čínskeho prezidenta do nebies, aký je to skvelý vodca svojho ľudu.

Osobne si myslím, že Trump bude chcieť, aby ho na budúci rok znova zvolili za prezidenta a z tohto dôvodu bude nakoniec tým, kto bude musieť ustúpiť. Čínsky prezident má totiž oveľa viac času a vo funkcii prežije zrejme nielen Trumpovho nástupcu, ale možno aj ďalšieho amerického prezidenta, takže sa nemá kam ponáhľať. Samozrejme, Číne tá obchodná vojna nevyhovuje, ale Peking si povedal, že celú túto situáciu dokáže „vysedieť“.

Ako?

Môže teraz napríklad rok počkať bez toho, aby robil nejaké zásadné ústupky a možno na budúcu jeseň zvolia Američania iného prezidenta, ktorý bude čitateľnejší, predvídateľnejší a nebude takou neriadenou strelou. To všetko Číne nahráva a práve Donald Trump tak bude tým, kto bude musieť ustúpiť. Otázka je, či toho bude schopný. Skôr či neskôr bude musieť dospieť k poznaniu, že je potrebné urobiť isté kroky, aby upokojil trhy. Ak budú totiž padať pred voľbami burzy, tak je viac než isté, že ho Američania nezvolia, pretože majú veľkú časť majetkov práve v akciách a fondoch. Podľa mňa stav americkej ekonomiky dotlačí Trumpa nakoniec k tomu, že bude musieť nájsť nejaké riešenie, ktoré by trhy upokojilo.

Hovoril som o tom už pred niekoľkými mesiacmi, ale obchodná vojna medzi USA a Čínou zatiaľ skôr eskaluje. Americký prezident sa trochu prepočítal, keď zvolil silovú taktiku a chcel donútiť Čínu, aby ustúpila. Lenže čínska mentalita je úplne iná. Oni sú schopní dlhodobo vzdorovať tlaku a takýto prístup môže byť preto kontraproduktívny. Môže sa stať, že sa Číňania „postavia na zadné“ a vzoprú sa. Čínsky prezident už odkázal obyvateľom, že sa musia pripraviť na „dlhý pochod“, ktorý bude náročný. Ja si myslím, že v tejto chvíli hrá čas Číňanom do karát.

Lukáš Kovanda je hlavný ekonóm spoločnosti Czech Fund. Spolupracoval s časopisom Týden, riadil redakciu ekonomického týždenníka Profit a v rokoch 2010 až 2013 bol riaditeľom pražského think-tanku Prague Twenty. Vyštudoval demografiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej a ekonómiu na Inštitúte ekonomických štúdií Fakulty sociálnych vied UK. Doktorát získal na Národohospodárskej fakulte VŠE. Absolvoval ekonomické školy, študijné pobyty či stáže v USA, Taliansku, na Novom Zélande a v Japonsku.

— Tomáš Pilz

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...