Logo Dennika

Zomrel muž, ktorý ožobráčil Zimbabwe. Bohatstvo krajiny nahradil masakrami

Robert Mugabe (Zdroj: SITA)

Vo veku 95 rokov zomrel prvý prezident nezávislého Zimbabwe Robert Mugabe. Muža, ktorý vyhnal z krajiny britských kolonizátorov dodnes poniektorí oslavujú za to, že oslobodil Zimbabwe, investoval do vzdelávania a vrátil pôdu miestnym ľuďom. Takmer štyri dekády Mugabeho vlády však priniesli úplné zničenie ekonomiky, masakrovanie bielych farmárov a vyvraždenie domorodého kmeňa, ktorý sa odvážil vzoprieť jeho režimu.

Bývalý prezident Zimbabwe Robert Mugabe zomrel v nemocnici v Singapure, kde sa už dlhšie liečil.

„Je to koniec veľmi bolestivej a smutnej kapitoly v histórii mladého národa, v ktorom diktátor s postupom veku odovzdal moc bande zlodejov okolo svojej manželky,“ uviedol líder vplyvných veteránov vojny za oslobodenie Zimbabwe Chris Mutsvangwa po smrti Mugabeho.

Počas takmer štyroch desaťročí vládnutia bol Mugabe spočiatku ospevovaný a neskôr zatracovaný nielen v cudzine, ale aj doma. Mnohí ho kritizovali ako autokrata posadnutého mocou, ochotného vyslať komandá smrti proti svojim politickým odporcom a schopného manipulovať voľby vo svoj prospech za každú cenu.

Po 37 rokoch vládnutia ho v roku 2017 zvrhli jeho vlastné ozbrojené sily. Až do poslednej chvíle však odmietal akceptovať vylúčenie z Afrického národného zväzu Zimbabwe (ZANU) a čakal, až kým ho parlament po vojenskom prevrate zosadil z funkcie.

Odchod Mugabeho z prezidentského kresla odštartoval masové oslavy naprieč krajinou s vyše 14,5 miliónmi obyvateľov a z bývalého afrického diktátora sa stal zlomený a chorý muž.

Ekonomická deštrukcia

Mugabe už nevládol dva roky, ale zanechal po sebe doslova ekonomickú spúšť, z ktorej sa krajina ešte nestihla spamätať.

Pri nástupe k moci v 80. rokoch strojnásobil investície do vzdelávania aj zdravotníctva, navýšil minimálne mzdy, zvýšil platy štátnym pracovníkom. Zredukoval tak síce ekonomickú nerovnosť, ale odštartoval reformy, ktoré pochovali ekonomiku. Prijal zákony, ktoré firmám takmer znemožňovali prepúšťanie zamestnancov, obmedzoval export, ale aj investície zo zahraničia.

Inflácia v Zimbabwe dosiahla tento rok vyše 170 percent a v krajine dochádzajú niektoré základné druhy tovaru. Obyvatelia sa obávajú, že nastane hyperinflácia ako v roku 2008, keď dosiahla neuveriteľných 500-miliárd percent.

Vráťte sa späť belosi!

Jeden z posledných klincov do rakvy ekonomiky Zimbabwe však zatĺkol Mugabe až začiatkom nového milénia, keď v roku 2000 predstavil reformu pozemkového zákona. Podľa nej mala vláda vziať najúrodnejšiu pôdu, ktorú vlastnilo vyše 4 500 potomkov britských kolonizátorov a rozdeliť ju chudobným obyvateľom, aby na nej začali hospodáriť. To sa však nikdy nestalo.

Tento Mugabeho krok odštartoval vlnu brutálnych útokov voči bielym vlastníkom pôdy a o život prišlo niekoľko farmárov. Stovky fariem násilne obsadili ozbrojené gangy, ale chudobní sa pôdy aj tak nedočkali. Tú si zväčša prerozdelila Mugabeho rodina, predstavitelia strany a jeho najbližší politickí spojenci.

Útoky vyhnali z krajiny tisícky farmárov, ktorí sa o pôdu starali celé generácie a zamestnávali miestnych obyvateľov. Je pravda, že farmy vznikli vďaka britskej koloniálnej expanzii, ktorá nebrala ohľady na domorodé obyvateľstvo. Rovnako je ale pravda aj to, že Zimbabwe po odchode bielych farmárov utrpelo.

Vlani Zimbabwe priznalo, že reforma z roku 2000 bola chyba a vláda vyzvala farmárov, ktorí pre brutálne útoky odišli, aby sa vrátili domov. Dokonca ponúkla bielym farmárom 99-ročné nájmy pôdy, ktoré boli za Mugabeho diktatúry rezervované len pre černochov.

Niektorí farmári sa domov do Zimbabwe vrátili krátko po zvrhnutí Mugabeho a ich bývalí zamestnanci ich vítali doslova s otvorenou náručou.

Z osloboditeľa tyran

Robert Mugabe sa narodil v roku 1924 v meste Kutama vo vtedajšej Rodézii, dnešnom Zimbabwe. Vyštudoval prestížnu Kutama College, v tom čase jednu z najlepších stredných škôl v Afrike a po štúdiách na Juhoafrickej Univerzite Fort Hare, ktorá bola vtedy centrom afrického nacionalizmu, sa stal učiteľom v Ghane.

V 60. rokoch sa však vrátil do rodnej krajiny a začal sa politicky angažovať. Najprv v Africkom ľudovom zväze a neskôr v ľavicovom Africkom národnom zväze Zimbabwe (ZANU), ktorý riadil prakticky až do zosadenia z funkcie. V roku 1964 Mugabeho odsúdili za podvratnú činnosť. Za mrežami diaľkovo vyštudoval viacero vysokých škôl vrátane Londýnskej univerzity.

Rodézia bola v tom čase kolóniou Spojeného kráľovstva, ktorú koncom 19. storočia založil britský politik a obchodník Cecil Rhodes. Severná Rodézia, na druhom brehu rieky Zambezi bola predchodcom dnešného štátu Zambia, ale v Južnej Rodézii vznikla v roku 1965 belošská vláda, ktorá bola od začiatku medzinárodne izolovaná a bojovala proti domorodým povstalcom podporovaným Sovietskym zväzom a Čínou.

Po prepustení z väzenia riadil Mugabe z Mozambiku tisícky povstalcov bojujúcich v Rodézii proti koloniálnej vláde Iana Smitha. Po sedem rokov trvajúcom konflikte bolo v roku 1979 pod tlakom medzinárodného spoločenstva uzatvorené prímerie. Rok na to bol Mugabe oslavovaný ako osloboditeľ a zvíťazil v parlamentných voľbách. Stal sa premiérom a krajina sa premenovala na Zimbabwe.

Počas dvoch volebných období v kresle predsedu vlády upevnil svoju moc a v roku 1987 sa stal prvým prezidentom od oslobodenia spod koloniálnej nadvlády. V polovici 80. rokov čelil vlne odporu na západe krajiny.

Z podnecovania nepokojov obvinil Mugabe partizánov zo skupiny Nkomo a vyslal do regiónu jednotky trénované v Severnej Kórei. Brutálny postup a obete na životoch civilistov vyvolali prvú medzinárodnú kritiku. Ľudskoprávne organizácie po brutálnom potlačení povstalcov upozornili na to, že Mugabeho vojaci povraždili 20-tisíc ľudí z kmeňa Ndebele, z ktorého pochádzala väčšina partizánov. Objavené boli masové hroby a médiá písali o genocíde.

O mŕtvych len v dobrom?

Súčasný prezident Zimbabwe Emmerson Mnangagwa po smrti svojho predchodcu vyhlásil, že Mugabe bol ikonou oslobodenia a zasvätil svoj život emancipácii a povzbudzovaniu svojho národa. „Jeho príspevok do histórie nášho národa a kontinentu nebude nikdy zabudnutý,“ cituje Mnangagwu agentúra AP.

Ani zďaleka nie všetci v Zimbabwe však oplakávajú odchod bývalého autoritárskeho prezidenta. „Neuroním ani slzu, nie za takého krutého človeka. Všetky tieto problémy začal on a ľudia teraz chcú, aby sme sa tvárili, že sa to nikdy nestalo,“ povedal americkej agentúre pouličný predavač v hlavnom meste Harare.

— Tomáš Pilz



Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...