Logo Dennika

Chaos v slovenskej politike naberá na obrátkach

Ilustračný obrázok (Zdroj: SITA)

Kto nemá vlastnú stranu, akoby ani neexistoval. Túto alebo podobnú vetu si zdá sa k srdcu vzali nielen skúsení matadori, ale aj politickí nováčikovia a pripravujú nám ďalšiu nádielku zoskupení ponúkajúcich túžobne očakávanú zmenu. Len za posledné týždne ich vzniklo niekoľko a Ministerstvo vnútra SR ich dokopy eviduje asi 60. Možnosť skutočného výberu i tak nebadať.

Syndróm rozdrobenosti aktuálne pozorujeme napríklad v kresťanskom tábore a medzi maďarskou menšinou. Hoci ich výtlak aj pri optimistických predpovediach činí sotva 10%, každá komunita má dnes vygenerovaný zhodný počet strán. Ak teda berieme do úvahy tie, ktoré ašpirujú na volebný zisk nezačínajúci cifrou nula.

Čím viac, tým menej

Kresťanskú reprezentáciu dnes po novom tvorí Hlinovo KDH, Kresťanská únia europoslankyne Záborskej a politickému remeslu by sa rád priučil aj Štefan Kuffa (brat rovnako populárneho kňaza Mariána Kuffu) ako líder strany Kresťanská demokracia – Život a prosperita.

Maďarských voličov, pre ktorých je národ stále dominantným prvkom pri rozhodovaní sa za plentou, chce so svojim čerstvým projektom Maďarské fórum osloviť Zsolt Simon. Ako bývalý člen Mostu bude chcieť konkurovať nie len jemu, ale aj spiacej SMK pod taktovkou Józsefa Menyhárta, na ktorú by sme takmer zabudli nebyť jeho nedotiahnutej kandidatúry na prezidenta. 

Národné spektrum taktiež nie je jednotné a elektorát si aktuálne rozdeľuje strana Mariana Kotlebu, Sme rodina a SNS, ktorá posledné týždne vysiela pozitívne signály, že slovíčko „národná“ nenosí v názve pre srandu králikov a že má snahu odpútať sa od transatlantického dogmatizmu.

Prvenstvo v rozkúskovaní však patrí liberálom a gulášu SAS, PS, SPOLU, OKS, NOVA, OĽANO či Kiskov projekt. Hoci sa občas na svojej spoločnej trajektórii vychýlia doľava či doprava, ich lídri po sebe niekedy „šteknú“ a niektoré z uvedených strán si dokonca myslia, že sú konzervatívne, rozkoly v zásadných hodnotových otázkach, ktoré by im napríklad bránili pri vstupe do spoločnej koalície, u nich nevidieť.

Situáciu komplikuje aj rozdelenie samotných strán na jednotlivé krídla. Spomenúť možno rozkmotrenie najsilnejšieho SMERu podľa vzorca Fico vs. Pellegrini, ktoré je dnes tak trochu verejným tajomstvom.


Keď demokracia trpí

Iróniou je, že napriek takému vysokému počtu strán, mnohým svetonázorom, ktoré sú v našej spoločnosti zastúpené, nesekunduje reálna politická reprezentácia. Voličom chýba napríklad autentická ľavicová strana s dôrazom na ekonomické témy, ekologické hnutie zbavené prvkov kultúrneho marxizmu, skutočne pravicoví libertariánski politici, nacionalisti bez pochybnej minulosti či rómovia v politike. Pohybujeme sa v priestore extrémneho centrizmu, kde často pravá ruka nevie čo robí ľavá, v ktorom štátotvorné myšlienky nahradili vojny nudných grafov a tabuliek, kde strany odrážajú osobné ambície ich lídrov, kde tradičné politologické pojmy strácajú pôvodný obsah a kde technokracia víťazí nad zdravým rozumom.

Jedným zo znakov dobre fungujúcej demokracie je pluralita v podobe skutočnej možnosti výberu z rôznych variantov a taktiež stabilita, v ktorej sú aj za cenu nižšieho počtu strán naše volebné rozhodnutia priamo a bez zdržania reflektované v intenciách vysokej politiky.

Súčasný stav však môžeme nazvať chaosom a chaos nie je zlučiteľný s predstavou o dobre spravovanej republike.

— Tím Denník S

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...