Logo Dennika

Lajčákov rezort a prezidentka odkazujú, že vymenovanie Kováča ml. za veľvyslanca bolo v poriadku. Naozaj?

Michal Kováč a prezidentka SR Zuzana Čaputová (Zdroj: SITA)

Jednou z hlavných tém uhorkovej sezóny u nás bolo vymenovanie zástupcov Slovenskej republiky v zahraničí. Zvýšený záujem počas nie veľmi záživnej udalosti však vyvolalo menovanie Michal Kováča ml., ktorý ako nový veľvyslanec poputuje do Spojených arabských emirátov. No nie všetci boli s týmto aktom stotožnení, pričom poukazovali na minulé prepojenia Kováča na súdeného podnikateľa Mariana Kočnera. Existoval však na kritiku reálny dôvod?

Syn prezidenta Michala Kováča je v našich mediálnych kruhoch známy predovšetkým vďaka jeho notoricky známemu zavlečeniu za hranice ešte počas éry mečiarizmu.

Nie vždy však figuroval iba v úlohe obete a z trestnej činnosti bol naopak neraz sám podozrivý.

Taiwan aj Technopol

V Nemecku odsúdený P. Krylov tvrdí, že M. Kováč ml. ho nahováral, aby zorganizoval podvod voči Technopolu cez firmu Introcommerce. V decembri 1995 major Valenčík obvinil M. Kováča ml. z navádzania na spáchanie trestného činu podvodu,“ písalo sa v dobovom vydaní denníka SME.

To, či bol Kováč skutočne vinný alebo sa stal obeťou svojvôle mocných, zrejme ostane navždy tajomstvom. Bodku za prípadom dal totiž udelením milosti svojmu synovi sám prezident.

O druhej väčšej Kováčovej kauze, alebo ak chcete, pseudokauze, sa slovenskí čitatelia dozvedeli až o dve desaťročia vďaka článku Mareka Nemca pre Hospodárske noviny. V jeho úvode znie, že „taiwanské úrady vyšetrujú megapodvod a spreneveru viac ako 30 miliónov eur. V kauze aktívne vystupuje fiktívna česko-slovenská skupina Chirana Group a slovenský diplomat na Taiwane Michal Kováč mladší. Ten nepriamo zvyšoval dôveryhodnosť skupiny, ktorá vydávala fiktívne informácie, na základe čoho im rástla hodnota.“

Už len zo samej podstaty pobytu Kováča ml. na slobode je zrejmé, že ani táto trestná vec nedopadla v jeho neprospech.

Keď je pocit viac než paragraf

Mohlo by sa teda zdať, že problém neexistuje a právne vzaté, neexistuje naozaj, no prezidentka sa pre požadovanie „odstúpenia už pri podozrení“ pri Monike Jankovskej sama dostala do pasce. Je to o to zvláštnejšie, že sama je právničkou a hranu medzi špekuláciami a reálnymi procesnými rozhodnutiami OČTK a súdov musí vidieť ako extrémne širokú.

Inak logicky nebude schopná vysvetliť, prečo od Jankovskej požadovala to a od Kováča ml. ono, čo sú vo vzťahu ku Kočnerovi osoby v tom istom postavení. Síce „zašpinené“, ale de iure nevinné.

„Keďže sa neobjavili nové informácie, ktoré by odôvodňovali zmeniť predchádzajúce rozhodnutia všetkých zainteresovaných orgánov, v súlade s diplomatickými zvyklosťami ho vymenovala,“ odkázal médiám Čaputovej hovorca Strižinec.

Kritici však oponovali, že hoci nemala inú možnosť a výber veľvyslancov je vecou vlády a diplomatického rezortu, stále jej prislúchala eventualita vzniesť voči Kováčovi ml. svoje morálne námietky. To sa však nestalo.

„Pán Kováč má všeky predpoklady na to, aby zodpovedne plnil úlohy spojené s funkciou veľvyslanca…žiadne podozrenia voči pánovi Kováčovi sa nikdy nepotvrdili a dovoľujeme si poukázať najmä na prezumpciu neviny ako jednej zo základných ústavných zásad slovenského právneho poriadku,“  vraví pre zmenu pre Denník S tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí.

Tak teda ako?

A obaja majú pravdu a pevne veríme, že na týchto princípoch zotrvajú. V tomto smere sa totiž nehrá na politické hry, mediálne podozrenia a ani osobné antipatie, ale gro sú platné zákony, ktoré majú ako jediné moc ovplyvňovať to, kto v akej funkcii skončí alebo do nej naopak nastúpi.

Všetko ostatné nie je právny štát, ale jeho karikatúra dokresľovaná podľa potreby.

Pokiaľ si teda chceme definitívne zodpovedať otázku zo začiatku článku o tom, či je na kritiku prezidentky dôvod, odpoveď je kladná iba čiastočne. Väčšmi je však potrebné, aby si spoločnosť vo všeobecnosti uvedomila hodnotu jednotného metra, nadobudla úctu k právu a skončila s infantilnými naratívmi o čírom dobre a zle či s tým súvisiacim delením na našich ľudí a „tých druhých.“

Inak sa zo zákopovej vojny nikdy nevyhrabeme.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...