Logo Dennika

Zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur môže malé a stredné podniky stáť poriadny balík

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

Ďalšie výraznejšie zvyšovanie minimálnej mzdy môže mať negatívny vplyv na zamestnanosť najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a nízkym kvalifikačným profilom uchádzačov o zamestnanie, ako aj v odvetviach s nízkou pridanou hodnotou, upozorňuje Centrum lepšej regulácie ako analytický odbor Slovak Business Agency

Navrhované zvýšenie hrubej minimálnej mzdy z 520 eur na 580 eur sa bude týkať takmer 28-tisíc zamestnávateľov ako samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a ďalších 27-tisíc právnických osôb, ktoré sú malými a strednými podnikmi s menej ako 250 zamestnancami. Títo podnikatelia budú musieť vyplácať doplatky do vyššej sumy minimálnej mzdy pre takmer 165-tisíc zamestnancov v celkovom objeme 75,5 milióna eur.

Ďalších takmer 7,2 milióna eur zaplatia SZČO a malé a stredné podniky na vyšších zdravotných odvodoch a vyše 19 miliónov eur na vyšších sociálnych odvodoch. Mzdové náklady pre zamestnávateľov z kategórie malých a stredných podnikov tak môžu stúpnuť takmer o 102 miliónov eur. Uvádza sa to v správe o výsledkoch testu malých a stredných podnikov v súvislosti s návrhom na zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur. Správu spolu s návrhom nariadenia vlády o stanovení sumy minimálnej mzdy na rok 2020 predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí do pripomienkového konania.

„Táto čiastka nezahŕňa zvýšenie mzdových nákladov pri zamestnancoch, ktorí síce nepoberajú základnú minimálnu mzdu, no výkon ich práce je oceňovaný podľa vyšších stupňov náročnosti v súlade s minimálnymi mzdovými nárokmi,“ uvádza sa v materiáli. Ide o šesť úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa kvalifikácie zamestnanca. Kým upratovačka by mala po novom zarábať v hrubom aspoň 580 eur, hlavný účtovník by mal mať minimálnu mzdu 928 eur, manažér výroby 1 044 eur a primár by mal v hrubom dostávať najmenej 1 160 eur. „V prípade začlenenia do výpočtov aj tejto skupiny zamestnancov by nárast mzdových nákladov pre zamestnávateľov z radov malých a stredných podnikov bol ešte nezanedbateľne vyšší,“ konštatuje sa v správe.

Ďalšie výraznejšie zvyšovanie minimálnej mzdy môže mať podľa analýzy negatívny vplyv na zamestnanosť najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a nízkym kvalifikačným profilom uchádzačov o zamestnanie, ako aj v odvetviach s nízkou pridanou hodnotou. Pomer minimálnej a priemernej mzdy je totiž podľa správy v jednotlivých regiónoch Slovenska značne odlišný.

„Zatiaľ čo v Bratislavskom kraji dosiahol tento pomer v roku 2018 približne 38 %, v Prešovskom kraji predstavuje tento pomer takmer 62 %,“ uvádza sa v materiáli. Ostatné regióny Slovenska sa nachádzajú medzi týmito dvomi extrémnymi hodnotami, no napriek tomu sú bližšie k Prešovskému kraju. „Nad 50-percentnou hranicou sa v roku 2018 pohybovali všetky kraje s výnimkou Bratislavského,“ konštatuje sa v správe o výsledkoch testu na malých a stredných podnikoch.

Aj v rámci jednotlivých odvetví sú značné rozdiely v podiele minimálnej a priemernej mzdy na Slovensku. „Kým v sektore informácií a komunikácie predstavoval pomer minimálnej a priemernej mzdy v roku 2018 približne 28 %, v sektore reštaurácií a pohostinstiev predstavoval viac než 87 %, teda priemerná mzda bola len marginálne vyššia ako minimálna mzda,“ uvádza materiál. Ostatné odvetvia sa pohybovali medzi týmito extrémnymi hodnotami.

Test malých a stredných podnikov v súvislosti s návrhom na zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 520 eur na 580 eur vykonalo Centrum lepšej regulácie, ktoré je analytickým odborom Slovak Business Agency (SBA). Ide o združenie právnických osôb s účasťou Ministerstva hospodárstva SR, ktorého záujmom a poslaním je podpora a rozvoj malého a stredného podnikania na Slovensku.

Sociálni partneri sa na augustovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR na výške minimálnej mzdy na budúci rok nedohodli. Ministerstvo práce predložilo na rokovanie tripartity návrh na zvýšenie minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka zo súčasných 520 eur na 580 eur, teda o 11,5 %. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR presadzovala zvýšenie najnižších hrubých zárobkov na 607,80 eura a zamestnávatelia žiadali minimálnu mzdu upraviť na 552,20 eura. „Na rokovanie vlády predložím návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur,“ povedal po rokovaní tripartity minister práce a sociálnych vecí Ján Richter. Vláda však podľa neho môže schváliť aj inú ako navrhovanú výšku minimálnej mzdy na rok 2020.

Poslanci NR SR za Smer-SD pritom predložili do parlamentu návrh novely zákona o minimálnej mzde, podľa ktorého by najnižšie hrubé zárobky na Slovensku od roku 2021 tvorili najmenej 60 % z priemernej mzdy na Slovensku. V roku 2021 by minimálna mzda mala tvoriť 60 % z priemernej mzdy na Slovensku v roku 2019. Vzorec by stanovoval len najnižšie možné zvýšenie minimálnej mzdy, pričom zamestnávatelia a odborári by sa mohli dohodnúť aj na vyššej sume minimálnych hrubých zárobkov. „Vnášame do výpočtu minimálnej mzdy objektívne faktory,“ povedal na tlačovej besede predseda Smeru-SD Robert Fico. Podľa neho má byť výhodné pracovať, čo súčasná suma minimálnej mzdy nie celkom spĺňa. Za motivačnú by Fico považoval minimálnu mzdu vo výške okolo 700 eur. O návrhu novely zákona by mal parlament rokovať na septembrovej schôdzi Národnej rady SR.

— SITA

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nielen ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...