Logo Dennika

SaS stojí a padá na Sulíkovi

Richard Sulík (Zdroj: SaS)

Vzbura proti Richardovi Sulíkovi naberá na intenzite. Ten ohlásil mimoriadny snem na siedmeho septembra, kde sa má rozhodovať o budúcnosti predsedu strany. Logika jeho kroku je jasná: Nepôjdete do volieb s rozkolom v strane. Najmä, ak ide o existenčné voľby. Lenže tomu sa predseda SaS zdá sa nevyhne.

Saska bola doteraz lídrom opozície a tešila sa relatívne dobrým preferenciám. No po nástupe novej opozície ju trápi odliv voličov a vnútorné rozpory. Podobný osud stretol aj Sulíkovho opozičného kolegu Igora Matoviča a jeho hnutie obyčajných ľudí.

Nová opozícia má lepší marketing, je jasne ideologicky vyhranená a hlavne vytvára dojem úplnej inakosti. To láka voličov, ktorí sú unavení z bežnej politiky. Kým už opozeraní bývalí lídri opozície majú čoraz väčšie problémy osloviť nových voličov. Preto tieto voľby budú jednoznačne o ich prežití. Čo však v prípade Sasky znamená, že na jej čele musí stáť Richard Sulík.

Môže Sulík za problémy SaSky?

Signály z vnútra strany, tak ako aj list 46 jej členov odmietajúcich zúčastniť sa mimoriadneho snemu, označujú Sulíka za hlavnú príčinu súčasného poklesu preferencií SaS. Veď logicky by mal predseda zodpovedať za stav strany.

Kritikom určite treba dať za pravdu, že k mentálnej výbave Richarda Sulíka patrí jeho svojhlavosť či istá miera autoritatívnosti, ktorú sme mohli vidieť pri vysporiadaní sa s predsedníckymi ambíciami už exčlena Jozefa Mihála. Tieto vlastnosti však patria do mentálnej výbavy väčšiny výrazných predsedov naprieč politickým spektrom. Samozrejme, hovoríme o predsedoch, ktorí aj naozaj riadia svoje strany.

To, čím sa Sulík previnil asi najviac, je jeho chladný pragmatizmus, ktorý oproti iným, ideologicky jasne vyhraneným subjektom, dnes z neho robí konzervatívca s libertariánskym videním ekonomických otázok. To bolo ale od počiatku proti srsti liberálnemu krídlu v strane, čo viedlo k odchodu Martina Poliačika do Progresívneho Slovenska.

Pília si pod sebou konár

Sloboda a Solidarita bola vždy o jej predsedovi. Bol jej najvýraznejšou postavou a dokázal s ňou celkom slušné výsledky. Dnešná situácia môže byť z časti spôsobená aj jeho chybami, ale netreba zabúdať, že Sulík má z ďaleka najväčší výtlak medzi voličmi spomedzi všetkých členov strany. Inými slovami, SaSka je Sulík a Sulík je SaSka.

Mnohí zo súčasných rebelov neberú do úvahy externé faktory ako vzostup novej opozície. Tá doteraz rástla na vlne volebných víťazstiev, no momentálne jej čísla zostali relatívne stabilné. To hovorí o tom, že výtlak nových strán je obmedzený. I keď nikto netuší, aké ďalšie tromfy skrývajú v rukáve. Jednoznačne by im však vyhovoval rozklad Sasky, ktorej voliči by prešli k nim.

Prerobenie SaS na klasickú liberálnu stranu bez Sulíkovho pragmatizmu by bolo tiež chybou. Pretože liberálny volič si príde na svoje v koalícii PS-Spolu, kým predseda SaSky dáva svojej strane jej špecifickosť, ktorá priťahuje mnoho voličov.

Vzbura v SaS však môže byť predzvesťou jej zániku. Mnohí jej členovia si totiž neuvedomujú, že súčasné čísla Sasky sú jej reálnym výtlakom v prostredí viacerých konkurencieschopných strán v opozičnom spektre.

Podobné čísla mal Sulík v Radičovej vláde či počas druhej Ficovej vlády. Ak strana prežije tieto voľby, môže ešte ťažiť z opadnutia „wow efektu“ z nových opozičných strán. Otázne zostáva, či SaSka prežije so Sulíkom, bez neho a či vôbec prežije.

—  Peter Števkov

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...