Logo Dennika

Slovensko v plánoch Washingtonu. Čo sa zmenilo?

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

Zahalené rúškom tajomstva, až metafyzicky mýtické sú vyjadrenia čelných štátnych predstaviteľov, odbornej obce a médií na adresu malej renesancie v našich vzťahoch s USA. Zo svetovo uznávaných diplomatov a odborníkov sa razom stávajú národní rozprávkari, ktorí hovoria o historickom momente a návrate do priazne veľkého brata z poza mláky.

Niektorým novinárom, slabo-orientujúcim sa v problematike, je takáto škôlkarská radosť odpustená. No je zvláštne sledovať vyjadrenia odborníkov, ktorí ako mávnutím čarovného prútika zabúdajú na fakt, že medzinárodná politika je o určovaní a dosahovaní národného záujmu. Netreba dlho hádať, kto vo vzťahu USA-Slovensko musí vyvinúť iniciatívu, aby sa z nezaujímavej krajiny v Strednej Európe stal partner na návšteve vo Washingtone. Čo teda stojí za touto veľkou poctou americkej priazne?

Spojené štáty počas prezidentovania Donalda Trumpa spravili v zahraničnej politike jednu zásadnú zmenu. Donedávna bola americká sféra vplyvu udržiavaná prostredníctvom zložitej siete multilaterálnych vzťahov upravovaných cez organizácie ako NATO, WTO, či OSN. Udržiavanie stykov s malými spojencami na periférii ako Slovensko, väčšinou patrilo do réžie regionálnych mocností a siete veľmi výkonných veľvyslanectiev. V našom prípade to bola kombinácia Brusel a Veľvyslanectvo USA na Slovensku. Takýmto spôsobom Spojené štáty preniesli náklady za udržiavanie svojej sféry vplyvu na regionálne mocnosti miesto vyťaženej prezidentskej administratívy. Ostatné procesy vykonávalo ministerstvo zahraničných veci prostredníctvom ambasády.

Trumpova otočka

S príchodom Donalda Trumpa Spojené štáty otočili tento kurz. O svojskom prezidentovi je známe, že tých, ktorí boli donedávna hlavnými spojencami USA v Európe, príliš v láske nemá a preto sú záujmy USA presadzované prostredníctvom bilaterálnych rokovaní. Donald Trump tento bilaterálny prístup presadzuje z dvoch príčin. Prvou je neschopnosť nájsť spoločnú reč so spojencami v Európe – tí samozrejme vyvolali túto tichú vojnu svojim správaním sa po jeho zvolení. A druhou omnoho vážnejšou je Trumpova vojna proti vplyvu progresívnych liberálov na ministerstve zahraničných vecí. Lepšie povedané, proti skupine ľudí, ovládajúcich zahraničnú politiku od skončenia Studenej vojny.

The Blob

V odborných kruhoch je táto skupina nazývaná „the Blob“ (niečo ako mastná hrudka alebo škvrna, ktorá sa nedá odstrániť), pričom ide o kombináciu diplomatov, úradníkov, think-tankov, profesorov, univerzít a novinárov, ktorí tvoria gro americkej zahraničnej politiky. Táto skupina ľudí je zodpovedná za väčšinu chybných zahraničných politík Washingtonu v posledných dekádach a robí všetko pre to, aby to nevyšlo najavo. Ide najmä o fakt, že pri priznaní si vlastnej chyby by prišlo k zemetraseniu v zahranično-politickej a bezpečnostnej komunite. To by znamenalo totálny reštart v tom, ako sa dnes Západ pozerá na svet okolo seba a tisícky ľudí by prišlo o prácu. Preto sa dnes „the Blob“ drží zubami-nechtami svojich pozícií, kým Donald Trump vykonáva väčšinu zahraničnej politiky prostredníctvom svojho tímu.

Slovensko v amerických plánoch

Otázka však stále platí, čo (okrem metafyzickej krásy renesancie našich vzťahov) vedie Spojené štáty k zvýšenému záujmu o našu krajinu? Odpovedí môže byť hneď niekoľko, ale s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o smerovanie Slovenska v oblasti bezpečnosti. Táto otázka vôbec nemusí padnúť dnes, ale odmietavý postoj väčšiny našej verejnosti a SNS k vojenským objektom USA na Slovensku, je tŕňom v oku obrannej iniciatívy nazývanej „Východná jednotka rýchleho nasadenia“. Povedzme to bez obalu, Spojené štáty chcú aby sa Slovensko stalo súčasťou nárazníkovej zóny, pred útokom z Ruska. Je až tragicky smiešne ako všetci tí vzdelaní a inteligentní ľudia tancujú okolo horúcej kaše a robia z návštevy nášho premiéra vo Washingtone až mýtickú udalosť. Slovensko je súčasťou amerických obranných plánov už od roku 2016, kedy sa objavili tendre na výstavbu a renováciu vojenských objektov na Slovensku. Slovensko sa tak má stať súčasťou pásu základní od Rumunska až po Pobaltie.

Nehovorím, že by sme mali americkú priazeň odmietať. Sme súčasťou NATO, kde sú USA hlavným poskytovateľom do obranného rozpočtu a garantom bezpečnosti v Európe. No tiež treba o veciach, týkajúcich sa bezpečnosti nás všetkých, hovoriť otvorene a verejne. Pretože, ak sa Slovensko má stať súčasťou nejakého východného obranného valu, je to dedičstvo aj pre našich synov a vnukov. A je len na nás, akú krajinu im zanecháme.

— Tím Denník S

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nielen ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...