Logo Dennika

Danko varoval aj pred liberálnym extrémizmom. Bolo na čase

Andrej Danko (Zdroj: SITA)

Predseda parlamentu sa včera pri príležitostí osláv SNP vyslovil nielen proti fašistickému, ale aj liberálnemu extrémizmu. Expresne rýchlo sa dostavili pobúrené reakcie v podobe, v akej sme to predpokladali a od autorov, od ktorých sme to čakali. O hanbe či chorých myšlienkach vraví Eugen Korda, Ondrej Dostál, Michal Šimečka či iné trafené a gágajúce husi. Dankove vyjadrenie však bolo v kontexte súčasných trendov nutnosťou.

Za enormným odporom voči národniarovým slovám stoja predovšetkým dva faktory.

V prvom rade ho zvyšuje už len samotná osoba Andreja Danka. Jednak pre jeho PR prešľapy, akým bolo napr. „slávne“ bozkávanie kapitánskych výložiek, ale taktiež pre Dankov postupný posun doprava v hodnotových otázkach a s tým spojenú gradáciu konfliktu s liberálnym prostredím.

Prskanie síry však umocnilo nepochopenie, prečo sa fašizmus a liberalizmus objavil spolu v jednej vete. Nejde o prirovnanie v duchu toho, že obe ideológie sú na rovnakom stupni spoločenskej nebezpečnosti. Ale oba smery môžeme vnímať ako dominantné v domácom, ale i medzinárodnom kontexte. Fašizmus svojho času, liberalizmus dnes.

Taktiež nie je náhoda, že epicentrum nesúhlasu sa nachádzalo v liberálnom tábore samotnom. Človek má totiž prirodzenú tendenciu vidieť sa v tom lepšom svetle, nepriznať si inklinovanie k totalitnému uvažovaniu a aj vlastné chyby pripisovať na konto oponentom.

Mark Twain raz povedal nadčasovú myšlienku, že akonáhle sa objavíte na strane väčšiny, je načase zastaviť sa a zamyslieť sa nad sebou. Sebareflexia je ale pre veľkú časť z tejto skupiny ľudí neznámou veličinou. Namiesto uvedomenia sa a stiahnutia chvosta naopak tlačia na pílu ešte viac.

Preto tu dnes máme hormonálne terapie pre „trans“ deti. Zatýkanie za citovanie myšlienok Winstona Churchilla. Potraty životaschopných nenarodených detí a úvahy o vraždení tých rodiacich sa. Trans mužov vrieskajúcich v obchodoch po oslovení „pane“ a články relativizujúce pedofíliu v mienkotvorných domácich denníkoch.

Dnes je viac ako kedykoľvek predtým jasné, že ani liberalizmus nie je imúnny voči skĺznutiu medzi extrém a trápi ho tak rovnaká diagnóza ako všetky ostatné víťazné ideológie v minulosti. Navyše, ako hovoria bratia Česi… a bude hůř!

Varovať pred tým, čo nás v spriahnutí s liberálnym extrémizmom čaká, je úplne na mieste. Bez ohľadu na to, koľko jeho etablovaných šíriteľov sa pri tom bude stavať na zadné.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...