Logo Dennika

ROZHOVOR Beňová o Kočnerovi: Poznám ho od 17-tich rokov. V minulosti sa chválil vplyvom na SDKÚ a KDH

Monika Beňová (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Obsah tých správ je samozrejme absolútne neprijateľný a naozaj až desivý. Ale ja poznám Mariana Kočnera od svojich 17-tich rokov a viem, že aj v minulosti, keď tu Smer ešte ani nebol, sa chválil, aký má vplyv na SDKÚ a KDH. Bývalého predsedu vlády Dzurindu oslovoval familiárne „Miki“, vraví europoslankyňa a dlhoročná členka Smeru Monika Beňová o komunikácii z Kočnerovho mobilu v rozhovore pre Denník S.

Ako vnímate dianie okolo zverejňovania komunikácie Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej a jej spájanie s členmi Smeru, ale aj ďalšími politikmi?

Myslím si, že nie je dobré, ak vychádzajú na verejnosť len čiastkové informácie, pretože čitateľ, divák alebo poslucháč môže z toho potom mať veľmi zmätené pocity. Ak sa niekto rozhodol, že chce posúvať túto komunikáciu verejnosti, tak mala byť zverejnená v plnom rozsahu a nielen nejaké vybraté časti, ktoré môžu nejakým spôsobom skresľovať pohľad na celkovú komunikáciu a konanie týchto osôb.

Na druhej strane rozumiem tomu, že situácia je napätá, že veľká časť spoločnosti chce vedieť, ako to prebiehalo. Sú to predsa len pre verejnosť neuveriteľné a senzačné veci. Ľudia to čítajú s istou mierou záujmu. Samozrejme že primeraného nevkusnosti komunikácie a chcú dostávať tieto informácie. Treba ale možno hľadať zlatú strednú cestu v tom, ako sa s takýmto „spôsobom“ komunikácie a následnými informáciami nakladá.

Čo samotný obsah tejto komunikácie?

Obsah tých správ je samozrejme absolútne neprijateľný a naozaj až desivý. Ale ja poznám Mariana Kočnera od svojich 17-tich rokov, bol spolužiak a kamarát môjho prvého, dnes už nebohého manžela na fakulte žurnalistiky Univerzity Komenského.

Viem, že aj v minulosti, keď tu Smer ešte ani nebol, sa chválil, aký má vplyv na SDKÚ a KDH. Bývalého predsedu vlády Mikuláša Dzurindu oslovoval familiárne „Miki“, keď o ňom rozprával. Bývalému predsedovi NR SR Pavlovi Hrušovskému hovoril „Hrušák“ a u neho to bolo a zjavne aj stále zostalo súčasťou komunikácie s inými ľuďmi. Tak isto sa teraz vyjadruje o predsedovi Ficovi či Robertovi Kaliňákovi alebo o Bélovi Bugárovi a predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi, ale to robil aj v minulosti, takže to nemá pre mňa novú výpovednú hodnotu.

Čo má ale určite výpovednú hodnotu je, že pani štátnej tajomníčke ministerstva spravodlivosti zadržala NAKA telefón. To už je kvalitatívne celkom iný jav, ako keď si Marian Kočner s nejakou šialenou ženou vypisuje v SMSkách o „Kalim“, „Bélovi“ a neviem ako volá ostatných. Vnímam to skôr v štádiu jeho chválenkárstva a snahy byť dôležitý. On by bol rád, keby to tak bolo, ale vlastne nikdy sa neukázalo, že s týmito ľuďmi bol naozaj aj v kontakte. To je ten rozdiel, že v prípade pani Jankovskej sa to dostalo už do štádia, že si pre jej telefón prišla NAKA.

Tvrdíte teda, že Kočner mohol iba fabulovať a hrať to na Zsuzsovú, že má kontakty na takých vysokých miestach?

Pre mňa je podivné, že niekto kto sa sám o sebe snaží vytvárať zdanie, že je v princípe dôležitý a nenahraditeľný pre chod štátu, sa takejto divnej žene chváli vecami, ktoré sú mimo realitu. Neverím, že sa Marian Kočner kedykoľvek osobne stretol s ktorýmkoľvek z ľudí, o ktorých sa tam píše, či už ide o pánov Fica, Kaliňáka, Danka alebo Bugára.

Ja som úprimne presvedčená, že aj s Bugárom sa stretol (na Maldivách) náhodou a že keď si aj vymenili nejaké zdvorilostné reči, tak ako poznám Mariana určite sa snažil do toho, čo bolo medzi „dobré ráno“ a „dobrú chuť“ povedať aj niečo ako: „No čo vy v tej politike, čo tá vaša vláda?“ A potom to sám sebe pretavil do toho, že si Bugárom vlastne niečo povedal, ale podľa toho ako ho poznám ja, tak o tom veľmi pochybujem. Je to v princípe vymyslené.

Kočnera ste poznali osobne. Mysleli ste si niekedy, že by bol schopný dať niekoho zavraždiť?

Nie, nemyslela. Ja si o nikom koho poznám nemyslím, že by mohol dať zavraždiť človeka, pretože vražda človeka je niečo, čo je za hranicou mojej predstavivosti a toho, čo by som si myslela, že človek dokáže. Je ale pravda, že som sa s Marianom veľmi dlho nevidela, neboli sme v kontakte a neviem čo sa možno stalo v jeho hlave alebo rozmýšľaní o tom, čo všetko by mohol alebo chcel spraviť. Takže je možné, že za ten dlhý čas, čo sme spolu neboli v žiadnom kontakte sa zmenil natoľko, že by sa možno za istých okolností hádam aj mohol k niečomu takémuto uchýliť. Ale neviem si to úprimne predstaviť, pretože pre mňa je to u kohokoľvek nepredstaviteľné.

Po zverejnení spomínanej komunikácie sa stále hlasnejšie ozýva volanie opozície, že je nutné vymeniť takzvanú „starú generáciu“ politikov, ktorá mala byť údajne napojená na Kočnera. Čo na to ako dlhoročná členka Smeru hovoríte?

Ja vnímam politiku ako profesionálnu záležitosť, nie ako niečo dočasné. Poviem príklad: Keď idete na operáciu, tak si tiež vyberiete skúseného lekára, ktorý operoval už nejaké tie operácie a ste si istý, že to spraví dobre. Popri ňom sú v sále aj mladí lekári, ktorí sú po škole a snažia sa do toho procesu zapájať postupne, ale neprídu na operačnú sálu s tým, že: „Vy pán profesor odíďte lebo my sme tu mladí a ideme operovať inak a lepšie“. To je asi najuchopiteľnejší príklad, pretože ak niečo robíte dlho tak vás to predsa nemôže diskvalifikovať, ale práve naopak.

Obzvlášť je to vidieť v Európskom parlamente, kde nastúpilo množstvo nových europoslancov a vidieť ako sa spomalili procesy, pretože mnohí z nich nerozumejú, ako fungujú postupy, legislatíva a prichádzajú s návrhmi, ktoré sú nerealizovateľné. S tým sa budeme boriť minimálne najbližšieho pol roka alebo rok. Pre Slovensko by preto nebolo úplne výhodné, keby prišli po voľbách síce mladí nadšenci, ale v princípe bez skúseností a 150 nových ľudí by začalo riadiť Národnú radu. Nebolo by to určite výhodné. Navyše, ja som do politiky vstupovala tiež v tridsiatke, ale voči starším kolegyniam a kolegom som mala rešpekt, aj keď nie s každým z nich som súhlasila a tiež sme boli v hodnotových konfliktoch. Ale pokora, skromnosť a rešpekt ctia každého človeka a pre tých, ktorí sú alebo prichádzajú do politiky to platí obzvlášť.

Cez leto sa objavili správy, že v Smere dochádza k sporu medzi premiérom Petrom Pellegrinim a predsedom strany Robertom Ficom, ktorý vyhlásil, že nemusí byť lídrom volebnej kandidátky. Je to signál, že sa Fico vzdáva časti moci v strane, alebo ako to vnímate vy ako dlhoročná členka Smeru?

Mám možno tú výhodu, že som v Smere od začiatku a že som Smer s Robertom Ficom zakladala. Poznám aj Petra Pellegriniho a pamätám si ho, keď prišiel pre 20 rokmi do Smeru ešte ako mladý „chlapec“. To znamená, že pre mňa je tento vývoj prirodzený, pretože je to rovnaký vývoj ako v každom inom spoločenstve alebo zoskupení a teraz nemyslím len politické. Keď s niekým 20 rokov robíte niečo spoločné, tak za tých 20 rokov sa ľudia vyvíjajú a vyvíjajú sa aj ich názory. Niekedy sú zhodné a niekedy dôjdu do stretu a je to len o tom, či tam, kde dôjdu do stretu sú podstatné pre politiku strany alebo sa dajú vydiskutovať.

Myslím si, že v tejto chvíli je situácia medzi predsedom strany Ficom a premiérom Pellegrinim v štádiu, že majú možno iné pohľady na niektoré riešenia alebo politiky a diskutujú ich spolu. Bude už na nich ako sa rozhodnú a či tá diskusia povedie k tomu, že jeden z nich povie: „Toto už nie je môj spôsob robenia politiky“ alebo v tej diskusii nájdu spoločné riešenie. Ja preferujem, že by mali nájsť spoločné riešenie, pretože obaja nesú za Smer rovnakú zodpovednosť a obaja by mali hľadať cestu, ktorá by bola prijateľná, aby Smer mohol získať dobrý volebný výsledok a aby bola čitateľná pre našich voličov.

Je samozrejmé, že voliči iných strán budú kritickí, tak ako sú naši voliči kritickí k iným stranám, ale pre nás by malo byť prioritné, aby naši voliči rozumeli čo sa deje v Smere a aby to naša strana bola schopná takto aj delegovať a vysvetľovať. Že toto sa momentálne deje, hľadajú sa riešenia a jedným z riešení je aj rozhodnutie, kto bude lídrom kandidátky vo voľbách do Národnej rady SR.

Na Slovensko vzniká viacero nových politických strán. Do politiky sa chce vrátiť Vladimír Mečiar, stranu zakladá Tomáš Drucker aj Eduard Chmelár a rovnako aj farmári. Hrozí odčerpanie veľkej časti voličov Smeru k iným subjektom?

Aj v minulosti vždy pred voľbami vznikali nové strany a neviem či Slovensko nie je v tomto smere krajinou, ktorá má najviac registrovaných politických strán a hnutí, ktoré sa uchádzajú o hlasy občanov. Ukázalo sa však, že s malými výnimkami, ako bola v minulosti možno SaS, OĽaNO alebo Sme rodina sa to nikomu ďalšiemu nepodarilo. Myslím si, že je to tým, že ľudia sa nakoniec v poslednej chvíli predsa len rozhodnú pre väčšiu, stabilnejšiu stranu, ktorej politika je čitateľná a v ktorej práve nie je toľko ľudí, o ktorých vlastne nikto nič nevie.

Očakávania voličov sú racionalizované výsledkami politickej strany, ktorá tu už je, takže si nemyslím, že tieto nové subjekty budú nejako veľmi významne úspešné. Na druhej strane máme demokraciu a ak niekto splní podmienky, tak má samozrejme právo uchádzať sa o podporu voličov. Čo mi určite vadí je, že sa tu obchoduje s politickými stranami, že tí, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do politiky sa neuchádzajú o podporu občanov tým, že zbierajú podpisy, ale dochádza ku kupovaniu politických subjektov.

Odbočme do Bruselu. Aké vzťahy máte s novými kolegami, ktorých zvolili za Slovensko do EP tento rok?

Zatiaľ sme sa pracovne stretli iba dvakrát, okrem tých, s ktorými som vo výboroch. Stretli sme sa na obedoch, ktoré som zaviedla už v roku 2004, ako takú možnosť pre kolegov zo slovenskej delegácie aspoň raz za mesiac si prejsť agendu a porozprávať sa o tom aké majú jednotlivé frakcie Európskeho parlamentu pohľad na hlasovanie. Kontakty s kolegami sú obmedzené na tieto pracovné stretnutia alebo na prácu vo výboroch.

Aké vzťahy máte s europoslancami za stranu ĽSNS, ktorá navrhovala vystúpenie Slovenska z EÚ? Prečo ste ich nepozvali na tieto pracovné obedy?

To nielen ja, ale ani pán komisár Šefčovič ich nepozval na náš druhý pracovný obed, takže je to také spoločné rozhodnutie nás, ktorí reprezentujeme európske inštitúcie. Nemáme ani tak problém so zástupcami strany (nakoniec, boli zvolení a ja to akceptujem), ktorá chce vystúpiť z EÚ, ale skôr s tým o čom by sme sa s nimi mali konštruktívne rozprávať. To je dôvod, prečo ich nepozývame a pre mňa je ďalším dôvodom to, že ĽSNS je extrémistická strana šíriaca extrémistické názory, ale nie je jedinou v Európskom parlamente. Sú v EP europoslanci, ktorí niečo podobné reprezentujú vo svojich krajinách a sú medzi nezaradenými. Sedia s tými, čo odmietajú EÚ a chcú, aby ich štáty vystúpili z Únie a nikdy počas diskusií neprinášajú kvalitné návrhy, o ktorých by sa dalo diskutovať.

— Tomáš Pilz

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...