Logo Dennika

Lívia chcela potopiť účastníkov dúhového pochodu v Košiciach. Potopila však samú seba

Lívia Garčalová (Zdroj: SITA)

Skupina aktivistov z YouTube kanála Kulturblog s väzbami na Ľudovú stranu Naše Slovensko navštívila nedávny pochod sexuálnych menšín a ich sympatizantov v metropole východu. Úmyslom bolo účastníkov vyspovedať. Ponúknutú možnosť argumentačne potrápiť a (internetovou terminológiou povedané) vytrolliť tamojšie liberálne spektrum ale premrhala. A tak sa z videa, ktoré mohlo byť akýmsi ďalším konzervatívnym manifestom, stal lapač dislajkov a výpoveď o mentálnej nezrelosti redaktorky Lívie Garčalovej.

Pokiaľ sa človek ocitne v centre už aj na pohľad bizarného dúhového panoptika, zdalo by sa, že tu niet čo pokaziť a víťazstvo vo vzájomnej konfrontácii je zaručené.

Centrum Košíc totiž zabrali aj ľudia, ktorí podľa vlastných výpovedí ani nevedia, koho podporujú, vyjadrujú sa o sebe ako o lacných štetkách, dávajú na známosť existenciu zhruba 50 pohlaví, myslia si, že sa nachádzajú v Poľsku, nepoznajú význam slova „xenofób“, či nevidia problém v interakcii politického islamu a právneho systému šaría s homosexualitou.

V tejto konštelácii môžete s pokorou vytvoriť záznam, pri ktorom si budú ťukať na čelo aj ľudia mimo konzervatívnych kruhov. Pokiaľ však oná pokora chýba, s povestným világošom môže odísť aj zdanlivý favorit. A presne to sa v tomto prípade stalo.

Hanba na tri zimy

Prvou veľkou chybou je, že Lívia si nedokázala ani len vyjasniť vlastnú pozíciu. Jedna vec je totiž byť anketár, nechať respondentov perliť samých a stručnými otázkami ich vtláčať do pasce. Niečo iné je chcieť byť oponentom, ktorý uprostred sprievodu na ulici otvára tému chromozomálnych abnormalít.

Druhým problémom je redaktorkino klamanie samej seba. „Vidíme tu veľa potencionálne veľmi pekných a múdrych báb, slovenských žien, ktoré by mohli mať krásne rodiny a úspešnú kariéru a namiesto toho skončili tu, na tomto nechutnom pride,“ vraví aktivistka niekoľko minút potom, ako divákovi v rôznych formách oznámila, že na udalosť neprišla so zlým zámerom a nechce nikoho provokovať. Čo sa tak trochu vylučuje.

Veľkú starosť si však nerobí ani s Občianskym zákonníkom a staťou o ochrane osobnosti, ktorú svojim správaním mohla porušiť. Namiesto pocitu víťazstva tak môže mladá dáma vyfasovať žalobu. Hoci, nenatáčať človeka, pokiaľ si to výslovne neželá, by mohla aj z dobrej vôle a bez tlaku paragrafov.

Posledným momentom je celková negatívna a rušivá atmosféra. Pokiaľ ste z predmetného videa necítili ani štipku arogancie, fanatizmu a sebestrednosti, odporúčam popracovať na osvojení si základov medziľudskej komunikácie.

Toto malo v súčte za následok, že aj trefné myšlienky boli vzápätí niečím znegované a iné slovo ako kontraproduktívnosť pri stručnom ohodnotení videa sa jednoducho použiť nedá. 

Charakter vystúpenia bol možno formovaný nervozitou a mladým vekom, ale do akej miery ho možno týmto ospravedlniť, na to nech už si odpovie každý sám.

Nabudúce to skúste inak, ak nejaká budúcnosť vôbec bude

Z dobrého nápadu nakoniec vznikla takmer polhodinová tortúra a návod ako s liberálmi nediskutovať. Pochopiteľne sa k počinu nepriznávajú ani rozumnejší konzervatívci a preto video zinkasovalo 35 tisíc dislajkov a komentovú sekciu zaplavili takmer výlučne desiatky negatívnych odoziev.

Medzi Líviou čítajúcou predpripravené texty v pohodlí domova a Líviou v teréne je naozaj markantný rozdiel a právom možno skonštatovať, že môže ísť o zlom v jej živote.

Stále síce existuje možnosť daný materiál stiahnuť, ospravedlniť sa a začať reštartom. Ale obávame sa, že k tomu nepríde a „dielo skazy“, v ktorom nie sú víťazi ale len porazení, je dokonané. A to s dosahom na celú konzervatívnu komunitu.

A najradšej by sme sa mu ani nevenovali, ale 250-tisíc videní je pre ignoranciu až príliš…

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...