Logo Dennika

Keď Matovič zacíti príležitosť

Igor Matovič (Zdroj: SITA)

Igora Matoviča a jeho štýl politiky netreba predstavovať. Niektorí ho majú za psychicky labilného človeka, iní zase za bojovníka proti korupcii. Jedno je však isté. Líder OĽaNO je slovenský kráľ humbugov s talentom strhnúť na seba pozornosť celej krajiny.

Avšak, dnes sú realitou klesajúce preferencie OĽaNO, rozpad kandidátky strany ale i neprizvanie jej predstaviteľov ku spolupráci „novou“ opozíciou. To všetko je spôsobené mimoriadne únavným a krátkodobým efektom štýlu politiky lídra tejto strany.

Na príklade kauzy Moniky Jankovskej je evidentné, že Matovičova taktika najčastejšie zahŕňa prehustiť priestor početnými tlačovkami a vyhláseniami, kričať na ulici aj keby sa malo trvať hodiny a uraziť každého, kto mu stojí v ceste. To sa logicky nie vždy vyplatí, najmä keď vás nezvládajú už ani vlastní členovia a to ich teda nikdy nebolo veľa.

Humbug bez obsahu

Matovičov cirkus nikdy nemal reálne kontúry regulárnej politickej strany s komplexným záberom. Cieľom bolo nájsť špinu, vinníka a kričať, dokým sa nepristaví dostatočný počet ľudí. Matovič nikdy nebol schopný presvedčiť, že má ambíciu vládnuť a sústreďoval sa na opozičnú politiku.

To je logické, pokiaľ do vašej mentálnej výbavy patrí ochota urážať každého, kto vám príde do rany a trochu cirkusantstva, keďže všetok ten vreskot a nadávky treba v procese aj predať.

Problémom je však absentujúci obsah. OĽaNO ako politický subjekt nikdy nemalo členskú základňu. Kým padajúci Smer pri jeho kauzách stále drží množstvo voličov opierajúcich sa o dobre prepracovanú regionálnu sieť, tak OĽaNO stojí a padá dnes už len na Igorovi Matovičovi.

Krátkozraká stratégia

Nikto mu samozrejme neberie tvrdú drinu, ktorú odviedol pri organizovaní protestov, sypaní nadávok či i injekčných striekačiek na svojich kolegov v parlamente. Totiž, aj takých showmanov treba.

No OĽaNO ako protestné hnutie používa stratégiu, ktorá má len krátkodobý efekt. Prehustenie mediálneho priestoru negatívnym odkazom niektorých určite naštartuje. Ale v prípade emócií potencionálneho i súčasného voliča ide o pomyselné naťahovanie strún, ktoré jednoducho raz prasknú.

A pokiaľ potom nemáte v zálohe nič iné, ako nadávky, krik a protesty, tak volič bude hľadať alternatívu. Alternatívu s konštruktívnym prístupom k problému, prípadne s nejakou hlbšou víziou. Teda okrem nadávania na to, ako nič nefunguje. Matovič mal to šťastie, že u nás donedávna príliš veľká alternatíva nebola.

Vzostup alternatívy = pád Igora Matoviča

Napínanie emócií voličov bez ponúkaných riešení bolo platné len do momentu, kým sa nezjavili strany, ktoré tie riešenia ponúkajú. Minimálne majú ambíciu vládnuť, čo je oproti OĽaNO obrovský kvalitatívny posun. Preto je Matovičove hnutie humbugu v regrese.  

Nové strany dokázali totiž efektívnejšie organizovať ulicu, priniesli aspoň nejaké konštruktívne nápady a chcú vziať zodpovednosť do vlastných rúk. Na druhej strane stojí opustený Matovič, od ktorého odišla jeho pravá ruka Veronika Remišová a už dávnejšie Richard Vašečka. Obaja k novému bloku opozičných strán.

A tak len ostáva konštatovať, že Matovičov rozzúrený výraz v očiach počas tlačoviek a mítingov, spŕšky prirovnaní a salvy nadávok či cirkusantské triky a prepracované bannery už možno nebudeme vídať naživo tak často. Alebo vôbec.

Preto si ich asi užime ešte v tejto kampani, lebo čoskoro ich zrejme budeme pozerať už len z archívu.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...