Logo Dennika

Dilema konzervatívca. Čo robiť, keď sú antiglobalisti na smiech?

Ilustračný obrázok (Zdroj: Memegenerator.net)

Obsah verejnej debaty v našom sociokultúrnom priestore je dnes vymodelovaný tak, že nie len novinár, ale i bežný rozumnejší človek vyznávajúci konzervatívne hodnoty časom vstúpi do vnútorného konfliktu. Na jednej strane by rád videl svet formovaný so zreteľom na svoj svetonázor a ignoroval všetko, čo túto víziu narúša. Na druhú stranu však existuje kvantum hlúpostí prúdiacich z jeho tábora, ktoré sa síce túto predstavu snažia realizovať, ale znásilňujú tú najdôležitejšiu hodnotu – pravdu.

Odpoveď na to, ako sa v tomto konflikte zachovať a na stranu čoho sa postaviť, by mala byť jednoznačná. Akurát pre kritické množstvo konzervatívnych ľudí stále nie je. Naopak, ego či vlastný prospech stavajú na prvé miesto.

Táto stratégia však môže sláviť úspech len krátkodobo a tak ako každý boj nečestnými metódami skončí našou vlastnou prehrou. Ukážme si preto niekoľko príkladov, pri ktorých človek pochopí, že instantnou súčasťou boja za konzervativizmus musí byť nielen spochybňovanie liberálov, ale aj nedôveryhodných konzervatívcov.

Ľuboš Blaha

Blaha vstupoval do verejného života ako pomerne rešpektovaný politológ. Od počiatku jeho politickej kariéry existovalo kvantum neprajníkov, ktorí sa ho snažili spochybňovať iba vďaka samotnému členstvu v Smere. Faktom však je, že po odbornej stránke vykazoval nadpriemernú úroveň kvality. Doštudoval s červeným diplomom, bol pedagógom na vysokej škole, pracoval v Slovenskej akadémii vied a napísal niekoľko pozoruhodných kníh. A potom svoj facebookový profil prekrstil na vysoko frekventovaný chŕlič „smeráckej“ žlče a začal útočiť na tie najnižšie pudy a skončil niekde tu:

Napísal včera na svojom účte Blaha. A akosi mu neprekáža, že za stav slovenských vlakov je do veľkej miery zodpovedná 15 rokov bačujúca vládna strana, ktorej kandidátku zhodou okolnosti dlhodobo okupuje. Ale, keď si môžeme kopnúť do západných kapitalistov, tak prečo nie? A tí by si vraj mali brať príklad od čínskych komunistov, tej „rovnostárskej“ krajiny, kde počet miliardárov za 12 rokov stúpol o 2200%. Logické.

Tu niekde človeka s vlastnou sebaúctou skrátka vypne a neostáva mu nič iné ako sa z jeho stránky porúčať. Blaha samozrejme nie je prototyp konzervatívca, ale svojou antiglobalistickou agendou nám napomáha. Ale o túto medvediu službu radšej ani nestojme…

Tomio Okamura

Líder SPD, ako najsilnejšej euroskeptickej a antiimigračnej politickej strany u našich českých bratov, by mal byť tiež našim zlatým teľaťom, do ktorého sa nekope. Akurát, tiež má vo zvyku trošku „uletieť.“ Respektíve dosť. Naposledy pred niekoľkými hodinami.

Okamura na sociálnej sieti publikoval screenshot instagramu Univerzity Hradec Králové, ktorý okomentoval slovami, že ide „totalitné praktiky politickej agitácie v českom školstve.“

Akurát, že nejde. Tendencie politizovať akademickú pôdu sú v našom priestore samozrejme prítomné, ale v tomto konkrétnom prípade robí predseda SPD z komára somára. Škola iba zverejnila 20 odpovedí študentov na položenú otázku a Okamura si jednu z nich účelovo vybral, neozrejmil kontext a prípad nafúkol do absurdnosti. A hoci ubehlo 20 hodín, manipulatívny status stále na internete svieti. A žiaľ, nie je to prvý podobný prešľap z jeho strany. Ani zďaleka.

ĽSNS

Hoci sú kotlebovci vytesnávaní z akceptovateľného spektra politických subjektov, pravdou je, že sú u nás najzvučnejšou stranou, ktorá razí konzervatívne postoje. Akurát, že mnohokrát takým primitívnym spôsobom, až vám je trápne aj za nich.

Zrejme zatiaľ najväčšiu kravinu publikovala ich nitrianska pobočka na svojom facebookovom účte. Z českej satirickej stránky AZ247, ktorá paroduje alternatívne spravodajstvo a jej slogan znie „nikto nám nediktuje, o čom môžeme klamať“, zdieľali ako serióznu vec článok, ktorý turbíny veternej elektrárne predostieral ako ventilátory, ktoré z Afriky fúkajú teplý vzduch, aby vytvorili klímu prijateľnú pre migrantov.

Niečo tak vtipné, až to nie je vtipné. Ďalší komentár zrejme nie je potrebný.

Čo to pre nás znamená?

Vyššie sme písali o prehreškoch čoraz viac známeho poslanca vládnej strany, predsedu najvplyvnejšej protisystémovej strany v Česku a najsilnejšej takejto strany u nás, na Slovensku. Ide o záležitosti, ktoré znevažujú aj rozumné konzervatívne argumenty a podkopávajú náš legitímny ciel v oblasti kultúrnej, politickej či imigračnej a inej.

Je v našom najvyššom záujme neignorovať ich a nepristupovať k týmto HOAXom spôsobom, „čo je naše, to sa počíta, aj keď je to klamstvo, či polopravda“.

Ísť opačnou a ťažšou cestou ako oni môže byť občas kontraproduktívnym bojom s vlastnými „spoluhráčmi,“ ale je to jediný spôsob ako v kultúrnej vojne zvíťaziť a pritom nestratiť vlastnú integritu.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...