Logo Dennika

Nemecko zavádza novú uhlíkovú daň. Doplatia na to tí najchudobnejší

Ilustračný obrázok (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR V Nemecku pripravujú definitívnu podobu návrhu, ktorý zdaňuje pohonné hmoty. Nestíhajú totiž plniť ciele znižovania emisií a ambíciou je preto znevýhodniť všetky fosílne zdroje. Predraží sa tým prakticky všetko.

Návrh počíta s tým, že spočiatku by sa malo za jednu tonu CO2 platiť 35 eur, čo by znamenalo, že cena nafty a benzínu stúpne o 11 centov a zemný plyn zdražie o 1 cent za kilowatthodinu.

Ide však len o nohu do dverí, príslovečnú salámovú metódu, pretože daň bude rásť a podľa doterajších návrhov by v roku 2030 mala dosiahnuť 180 eur na tonu CO2. Liter nafty a benzínu by v tomto prípade zdražil o 57 centov a zemný plyn o 5 centov za kilowatthodinu. Tento návrh však určite nebude konečný a časom sa takpovediac pritvrdí. Možno to očakávať na základe vývoja situácie z iných krajín, ako aj smeru, ktorým sa alarmistické zelené hnutie a Európska únia uberajú.

Zvýšenie cien pohonných hmôt má však väčší dopad, ak si uvedomíme, že cena dopravy tvorí pri kamiónoch asi tretinu nákladov. Zavedenie uhlíkovej dane tak predraží aj množstvo tovaru, ktorí nakupujeme každý deň. Prirodzene, dopravné spoločnosti sa budú snažiť tankovať tak, aby svoje náklady optimalizovali. Otázne je, do akej miery sa im to podarí, keďže je iba otázkou času, kde všade, ako rýchlo a v akej miere bude tento typ uhlíkovej dane zavedený.

Vo Francúzsku kvôli tomu ožili ulice

Spomeňme si na protesty žltých viest v krajine galského kohúta, ktoré ešte stále svojim spôsobom neutíchli. Aký bol dôvod vypuknutia nepokojov, ktoré vyhnali do ulíc až 300 000 ľudí? Bolo to práve plánované zavedenie uhlíkovej dane, ktoré malo zdražiť pohonné hmoty vo Francúzsku. Parížania a aj obyvatelia iných miest vzali situáciu do svojich rúk a po mnoho mesačných protestoch dosiahli svoje. Daň, ktorá by postihla práve nižšiu a strednú triedu tak nakoniec zavedená nebola. Vláda sa ju potom, ako sa popularita prezidenta Macrona prepadla až na úroveň približne 23%, rozhodla zmiesť zo stola. Zatiaľ.

Vo Francúzsku mali vďaka nej narásť ceny pohonných hmôt skokovo až o 20%. Tento krok bol podľa Emanuela Macrona nevyhnutný pre boj s globálnym otepľovaním a pre ochranu životného prostredia. Rovnako je dnes obhajovaná uhlíková daň v Nemecku. Nemci však povahou nie sú Francúzi a preto môžeme iba ťažko očakávať tak tvrdý odpor obyvateľstva.

Postihne to najslabších

Treba si uvedomiť, že zvyšovanie cien pohonných hmôt zavádzaním uhlíkovej dane je značne antisociálny krok, pretože práve ľudia s nižšími príjmami vlastnia dopravné prostriedky s väčšou spotrebou a jazdia na naftu či benzín. Len málokto si dnes môže dovoliť kúpiť elektromobil. Rovnako sa dá povedať, že práve ľudia z nižšej sociálnej vrstvy do zamestnania dochádzajú, pretože si proste nemôžu dovoliť ceny nehnuteľnosti vo veľkých mestách. Táto skutočnosť však zelené hnutie netrápi a snaží sa stoj čo stoj ísť ešte nad rámec tzv. Parížskej dohody o klíme, ktorá zaväzuje krajiny znižovať emisie skleníkových plynov o 40% (respektíve 45% po zarátaní nových cieľov pre obnoviteľné zdroje energie a energetickej efektívnosti) do roku roku 2030.

Argumentum ad Hitlerum na Slovensku

Slovenský europoslanec za stranu Progresívne Slovensko Martin Hojsík sa však vyjadril pomerne jasne: „Klimatická zmena je katastrofa porovnateľná s druhou svetovou vojnou, ale môžeme ju využiť ako príležitosť. … Keď Slováci pred 75 rokmi povstali proti fašizmu v Slovenskom národnom povstaní, nebolo počuť hlas Imricha Karvaša, že náklady na povstanie a celé narušenie hospodárstva budú príliš drahé, nechajme to Tisovi.“ Dočkali sme sa teda klasického „Argumentum ad Hitlerum“, tento krát v naozaj absurdnej podobe. Treba spomenúť, že Martin Hojsík v minulosti pôsobil aj ako aktivista Greenpeace. Toľko k sociálnemu rozmeru modernej, progresívnej ľavice.

Daň sem, daň tam

Uhlíková daň začína byť vnímaná čoraz viac ako nevyhnutnosť, až budúcnosť, ktorej sa nie je možné vzoprieť. Jej priekopníkmi boli Švédsko a Fínsko a v súčasnosti je zavedená v určitej podobe zhruba v 30 krajinách. Jej koncept je nasledovný.

Plánom je zdaniť palivá a činnosti, ktoré vypúšťajú skleníkové plyny. V praxi ide predovšetkým o zdaňovanie uhlia, ropy a zemného plynu. Pričom výrobcovia týchto surovín by ihneď pri ťažbe boli povinní odvádzať dane za vyťažené množstvo. Do systému by však boli zaradené aj ďalšie priemyselné odvetvia ako automobilizmus, poľnohospodárstvo, výrobcovia ocele či cementu, prípadne aj samotné domácnosti. V skratke sa dá povedať, že časom by mala byť zdanená väčšina priemyslu aj domácností.

CO2 na pranieri

Za zmienku stojí, že dnes sa už nik ani nepozastaví nad skutočnosťou, do akej miery vlastne CO2 prispieva ku zmenám klímy. Táto otázka je vraj už vyriešená. Naozaj? Do popredia sa čoraz viac dostávajú komplexnejšie teórie hovoriace o globálnych zmenách klímy, nie o globálnom otepľovaní a tieto berú do úvahy oveľa viac faktorov, než len CO2. O nich sa však určite tak skoro nedozviete.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...