Logo Dennika

Arcidiabol pre Kočnera, hajzel pre Matoviča. Prípad Šufliarskeho ukazuje, prečo treba byť pri hodnotení Threemy zdržanlivejší

Peter Šufliarsky (Zdroj: SITA)

Na jar tohto roku sa stal prokurátor Peter Šufliarsky vďaka esemeskám s Kočnerom ako jeden z prvých personou non grata. Po niekoľkých mesiacoch ale vychádza na povrch, že vzťah oboch osôb nebol až taký vrúcny, za aký ho pokladali opoziční politici a novinári. Dnes dokonca vieme, že vysoko postavený zamestnanec Generálnej prokuratúry bol pre Kočnera „veľmi zlý človek“ a „arcidiabol,“ ktorého plánoval zavraždiť. Vnímajme to ako ďalšie memento, prečo k veciam pristupovať s chladnou hlavou.

Najväčší zlom v profesionálnej kariére Petra Šufliarskeho, ktorý pracoval ako námestník generálneho prokurátora na trestnom úseku a bol zainteresovaný v tých najťažších kauzách, nastal v marci tohto roku.

Opozičný predák Igor Matovič totiž zverejnil jeho pomerne rozsiahlu komunikáciu s Marianom Kočnerom. Išlo o viac ako 400 textových správ, ktorých výsek si môžete prečítať napríklad tu.

Predmetný vzťah mal dokonca vyvrcholiť aj osobným stretnutím, o ktoré sa podnikateľ pokúšal, ale k tomu zdá sa neprišlo. Podľa vlastných slov ho totiž Šufliarsky odmietol.

Kauza toho času vyvolala prudké reakcie na všetkých frontoch. Advokát Zlatice Kušnírovej Roman Kvasnica vravel o dôvernom a mimoriadne priateľskom vzťahu medzi oboma mužmi, pre Igora Matoviča sa stal Šufliarsky „hajzlom“ a „bossom prokurátorskej mafie“ a strany SaS a OĽaNO volali po jeho okamžitom odvolaní.

Ten si svoju chybu uvedomil, ospravedlnil sa za ňu a k 1. aprílu 2019 svoju dovtedajšiu stoličku sám opustil a „odpratal sa“ na nižšiu pozíciu v rámci pracoviska. Neodpustil si ale poznámky k ilegálnosti únikov a myslí si, že jeho neprajníci sa ho „snažia zdiskreditovať flagrantným spôsobom“ a „porušujú pri tom zákony tohto štátu.“

Z kontaktov s toxickým Kočnerom sa mu teda vyviniť nepodarilo a vznesené nároky na jeho postih boli tak do veľkej miery legitímne. Akurát v tomto príbehu existuje jedno veľké ALE. Také, pri ktorom treba vedieť rozlišovať medzi komunikáciou a reálnym dosahom na Šufliarskeho rozhodnutia ako človeka pracujúceho vo verejnom záujme. Inak môže byť náš pohľad na vzájomné väzby do značnej miery zdeformovaný.

Z toho, čo aktuálne vieme, sa totiž potvrdzuje, že Kočner Šufliarskeho v hrsti rozhodne nemal tak, ako by si sám predstavoval.

„Dnes mám na pi… náladu. Nasral ma Šufliarsky. Zajtra ti poviem. Je to veľmi zlý človek. Zmrd. On nie je sprostý, je zákerný a bojí sa ma, preto ma chce eliminovať. Nuž čo, ja do kúta isto nezaleziem,“ písal svojej bábke Zsuzsovej dňa 10. apríla 2018. Ďalej pokračoval, že Šufliarsky má na úrade veľkú moc, je (zrejme pre neho – pozn. red.) najnebezpečnejší a nazval ho „arcidiablom.“

Bez zachádzania do podrobností tak možno skonštatovať, že k potrebnému ovplyvňovaniu prokuratúry neprišlo, lebo v tom najkritickejšom bode Šufliarsky Kočnera neposlúchol a vrcholom antagonistického vzťahu mala byť dokonca objednávka prokurátorovej vraždy.

Stále síce platí, že sa môžu objaviť nové informácie hrajúce v Šufliarskeho neprospech, ale nálepky o „bossovi prokurátorskej mafie“ by sme hádam mohli nateraz v záujme objektivizácie pohľadu odložiť.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...