Logo Dennika

Európa zažíva tichý nástup totality a filozof Scruton je jej obeťou

Roger Scruton (Zdroj: SITA)

Bol to široký prázdny priestor medzi dvoma brehmi, úplne prázdny, ani jediný človek na obzore okrem osamelého vojaka a cez tento široký prázdny priestor sa trmácal anglický filozof Roger Scruton so svojím malým ruksakom smerom do Rakúska.“

Takto poeticky bol opísaný nútený odchod populárneho britského filozofa Rogera Scrutona z vtedajšieho územia Československa, v ktorom aktívne pomáhal nášmu disentu. Stalo sa tak krátko po jeho zatknutí v Brne a tiež krátko pred tým, ako bol v júni 1985 komunistami zaradený do zoznamu neželaných osôb.

Dojem, že tomuto človeku niečo dlhujeme, pokiaľ sa napokon tiež stal obeťou vyvodzovania konzekvencii za nekorektné politické postoje, je dozaista správny. Opačný názor má však náš vládny či mimovládny sektor, ktorý ešte stále horúcu britskú kauzu odignoroval. Na jeho obranu sa jednoznačne postavil iba denník Postoj a liberálna tlač sa o nej zmienila iba okrajovo v uzamknutom platenom obsahu. Škoda.

Prv ako si rozoberieme aktuálnu situáciu sa žiada aspoň v stručnosti priblížiť Scrutonov život a bohatú profesnú kariéru.

Kto je Roger Scruton?

Aktuálne má 75 rokov, pochádza z rodiny učiteľa Jacka Scrutona, ktorý opovrhoval vyššími vrstvami. Otcove manželstvo s matkou Beryl nebolo zrovna idylické, čo mladého 16 ročného Rogera primälo k početným útekom z domu.

Jeho alma mater je prestížna univerzita Cambridge, kde získal aj doktorát, no výpočet jeho akademických pôsobísk tu len začína. Neskôr vyučoval na Université de Pau vo Francúzsku či na Birckbeck College v Londýne. Po roku 2000 pôsobil na čiastočný úväzok v Institute for The Psychological Sciences v Arlingtone, Univerzite St. Andrews, v American Enterprise Institute in Washington, D.C a zastával aj neplatené funkcie na významnom Oxforde či Buckingham University.

Oblastí jeho záujmu je hneď niekoľko. Verejnosť ho v prvom rade pozná ako konzervatívneho filozofa, no vyštudoval aj právo, venuje sa politike či estetike, založil niekoľko firiem a dokonca napísal tri opery.

Okrem toho je aj veľmi činorodým spisovateľom a na konte má autorstvo vyše 30 kníh a nespočetného množstva článkov.

Kde pramení jeho konzervativizmus?

Ku konzervatívnym myšlienkam sa Scruton dostal ešte ako mladý človek počas študentskej vzbury vo Francúzsku v roku 1968. Nachádzal sa v prisťahovaleckej parížskej štvrti a bol svedkom ničenia verejného majetku, prevracania automobilov a toho, ako študenti terorizujú políciu vytrhnutými dlažobnými kockami. Tento moment sám Scruton opísal nasledovne.

Nečakane som sa ocitol na opačnej strane. To, čo som uvidel, bol nedisciplinovaný dav svojvoľných chuligánov zo strednej vrstvy. Keď som sa spýtal priateľov, že čo títo chcú dosiahnuť, všetko čo som sa dozvedel bola smiešna marxistická hatlanina. Bol som tým znechutený a preto som sa vrátil ku obrane západnej civilizácie proti týmto veciam. Preto som sa stal konzervatívcom. Radšej skúšam veci zachovávať ako ich ničiť.

Čomu dnes Scruton v Británii čelí?

Pred niekoľkými týždňami poskytol v dobrej viere rozhovor týkajúci sa aktuálnych politických otázok mladému ľavicovému novinárovi Georgeovi Eatonovi pre magazín New Statesman (paradoxne v ňom svojho času publikoval aj sám Roger Scruton).

Mladý novinár toto interview následne promoval na sociálnej sieti Twitter a vytrhávaním neúplných citátov z kontextu sa snažil Scrutona postaviť do čo najhoršieho svetla. V radoch politicky korektnej úderky to vyvolalo vlnu pobúrenia a obvinení z antisemitizmu, homofóbie, islamofóbie a podobne (doplňte akýkoľvek novotvar).

Britská vláda sa tým dostala pod tlak a celá kauza vyvrcholila Scrutonovým odvolaním z postu poradcu vo vládnej komisii, ktorá má na starosti urbánny rozvoj a prispieva k estetickejšej výstavbe v Spojenom kráľovstve.

Hoci šlo o neplatenú funkciu a intelektuálnu kapacitu akou je Scruton strata jednej pozície až tak veľmi nezabolí, celá kauza je len ďalším potvrdením neonormalizačných tendencii v západnom prostredí.

Pokiaľ vás zaujíma, ako sa k prípadu postavil novinár Eaton, ktorý celé tsunami spustil, ostanete nemilo prekvapení. Na internet zavesil fotografiu, na ktorej z fľaše pije víno a ozdobil ju škodoradostným komentárom v znení. „Ten pocit, keď sa ti podarí dosiahnuť vyhodenie pravicového rasistu a homofóba Rogera Scrutona z postu poradcu toryovskej vlády.“

Hoci sa neskôr ospravedlnil (či to bolo úprimné, vie len on sám), i tak zbohom, novinárska etika.

Scrutonova reakcia


Scrutonovu kompletnú odpoveď zverejnil magazín The Spectator. Vzhľadom na obmedzený priestor ponúkame iba prepis tých najzaujímavejších pasáží.

„Nie prvýkrát som nútený si priznať, akou chybou je pristupovať k mladým ľavičiarom, akoby boli zodpovednými ľudskými bytosťami.“
Pokiaľ ide o obvinenia zo Scrutonovho údajného antisemitizmu, tie pramenia z účelovej interpretácie jeho prejavu pred Maďarskou akadémiou o národnom štáte. Za najviac kontroverzné je liberálmi považované slovné spojenie „Sorosove impérium“, no hovoriť v tomto prípade o antisemitizme je i tak nonsens. Posúďte sami.

„Židovská menšina, ktorá prežila nacistickú okupáciu, trpela ďalšou perzekúciou za komunistov, ale jednako o sebe aj dnes dáva aktívne vedieť. Mnohí príslušníci budapeštianskej inteligencie sú Židia a sú súčasťou rozsiahlych sietí okolo Sorosovho impéria. Medzi ľuďmi v týchto sieťach je mnoho takých, ktorí sú oprávnene podozrievaví voči nacionalizmu, považujú nacionalizmus za hlavnú príčinu tragédie strednej Európy v 20. storočí a nerozlišujú medzi nacionalizmom a oným druhom národnej lojality, ktorý som obhajoval v tomto prejave. Navyše, ako svet vie, domáci antisemitizmus stále hrá rolu v maďarskej spoločnosti a politike a je prekážkou pre to, aby sa vytvorila spoločná národná lojalita medzi etnickými Maďarmi a Židmi.“

S obvineniami z nerešpektovania islamu sa Scruton vysporiadal takto: „Potom je tam ešte islamofóbia. Zdá sa, že keď spochybňujem toto slovo a poukazujem na jeho pôvod v propagandistickej kampani Moslimského bratstva, nejako sa sám preukazujem ako vinný z prečinu, ktorý to slovo opisuje. Považujem súčasné používanie tohto slova za poľutovaniahodné, keďže naznačuje, že existuje nejaký zvláštny a iracionálny stav mysle, z ktorého pochádzajú všetky námietky voči islamu.“

K svojej nálepke „homofób“ filozof napísal. „Homofóbia“ mi pripadá ako podobné slovo vytvorené na umlčanie všetkých diskusií o záležitosti, v ktorej sa v súčasnosti len jeden pohľad pokladá za prípustný. Očividne som kedysi napísal, že homosexualita „nie je normálna“, ale nikto mi neprezradil, kde alebo prečo je povedať to nejako urážlivé. Ryšavé vlasy tiež nie sú normálne, rovnako ani slušnosť medzi ľavicovými žurnalistami“

Na záver situáciu vo svojej krajine zhrňuje takto: „My v Británii vstupujeme do nebezpečného stavu spoločnosti, v ktorom je priame vyslovenie úsudkov protirečiacich – alebo len zdanlivo protirečiacich – úzkoprsému súboru pravoverných názorov okamžite trestané skupinou samozvaných členov akýchsi hliadok bdelosti.“

Tragické je, že táto situácia sa netýka len Spojeného kráľovstva, ale podobnú atmosféru badať aj u nás.

— Tím Denník S

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nielen ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...