Logo Dennika

Pripomíname si výročie Arménskej genocídy – najväčšieho vojnového zločinu prvej svetovej vojny

Pamätník Arménskej genocídy (Zdroj: Pixabay.com)

Deň 24. apríl je neslávne známy ako začiatok genocídy národa Arménov (ale aj Grékov a Asýrčanov) počas Prvej svetovej vojny na území bývalej Osmanskej ríše a jej neskoršieho nástupcu Turecka.

Genocída bola vykonávaná v dvoch hlavných krokoch – prvým bolo priame vraždenie mužskej populácie alebo jej naverbovanie na nútené práce do armády. Nasledovali deportácie žien, detí a starcov na dlhé pochody smrti, ktoré končili v Sýrskej púšti.

Celkový počet obetí arménske zdroje odhadujú na 1,5 milióna ľudí). Turecko hovorí maximálne o 500-tisíc obetiach, rovnako odmieta uznať, žeby šlo o genocídu.

Okrem Arménov boli na ich pôvodných územiach vyvražďovaní alebo deportovaní aj Gréci a Asýrčania. Obete gréckej genocídy sa rátajú približne na pol milióna až 750 tisíc ľudí, obetí asýrskej genocídy bolo medzi 150 tisíc až 300 tisíc. Vo veľkej miere pritom šlo o kresťanské obyvateľstvo.

Arménska genocída, vrátane ostatných, ktoré sa odohrávali v Osmanskej ríši, sa dá považovať za prvú modernú genocídu a akéhosi nešťastného predchodcu toho, čo čakalo na židovské obyvateľstvo počas druhej svetovej vojny. 

Dnes Arménsku genocídu oficiálne uznáva 29 štátov sveta, medzi nimi aj Slovensko, Česko, Rusko, Kanada, Nemecko alebo Francúzsko. Paradoxne, Izrael zatiaľ oficiálne arménsku genocídu neuznal, avšak v roku 2016 komisia izraelského Knessetu pre vzdelanie, kultúru a šport ohlásila uznanie Arménskej genocídy a žiadala, aby tak učinila aj Izraelská vláda. Na Slovensku môžeme nájsť dva pomníky Arménskej genocídy a to v Bratislave a Košiciach.

— Tím Denník S

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...