Logo Dennika

Hlina sa bráni obvineniam zo zrady konzervativizmu. Očividne stále ničomu nerozumie

Alojz Hlina (Zdroj: SITA)

Paktovanie Alojza Hlinu s Progresívnym Slovenskom prinútilo hneď niekoľko zainteresovaných ľudí k reakcii. Výčitky mu naposledy adresovali napríklad Anton Chromík z Aliancie za rodinu či člen KDŽP Dárius Hatok. Tie ale kádehák považuje za nepravdivé, manipulatívne, účelové a vlastne akékoľvek iné, len nie podnetné pred zamyslenie sa nad sebou samým.

O kamarátstve šéfa kresťanských demokratov a jeho ideologických náprotivkov sa toho ale popísalo podstatne viac ako dva blogy. Sčasti šlo o dobré texty, sčasti o prvoplánové útoky a sčasti o nudný balast. Pre pochopenie toho, o čo v tomto príbehu ide, je ale vhodnejšie na chvíľu na toto všetko zabudnúť a nahliadnuť do mysle a predstáv Hlinu samotného.

Kapitola 1

Preto, aby mohol Hlina vôbec uvažovať o partnerstve s progresívcami, musel zo seba urobiť rukojemníka súčasného rozloženia síl. Jednoducho, vtlačiť seba samého do pozície, kedy je jedinou cestou ako zabrániť vládnutiu Kotlebu, Danka, Harabina či Fica spojenie sa s PS.

A na to treba dve veci. Vsugerovať si, že stojíte proti číremu zlu a – čo je dôležitejšie – ignorovať, že smerodajná pre uzatváranie spojenectiev je situácia po voľbách, nie pred nimi.

Existuje totiž pomerne veľká šanca, že preferenčná mapa bude po odvolení vyzerať diametrálne odlišne. Jediné, čo potom Hlinovi ostane, je blbý pocit z toho, že opäť čuší v opozícii či pokojne aj mimo Národnej rady. Pocit, že ustupoval niekomu, komu ani nemusel a že konzervativizmus je v našej republike ešte viac na posmech.

Chceme tým povedať, že uzatvoriť podobný pakt s Trubanovou družinou po voľbách by sa dalo chápať ako nutné zlo, takto ale skôr vidíme dobrovoľnú rezignáciu.

Kapitola 2

Pokiaľ sa Hlina nebude mýliť a po voľbách sa skutočne ocitne v koalícii s PS, spoločné vládnutie bude mať inú podobu, než ako sa nazdáva. Na spoločnej lodi totiž nebude kormidelníkom, ale veslárom. V praxi to znamená, že k návrhom Trubanovcov bude pri hlasovaní naklonený už len z titulu ustanovení koaličnej dohody, v ktorej je zakotvený určitý kurz smerovania krajiny ako celku, ale aj pre to, že predsa nebude nahrávať tým „zločincom“ na druhej strane barikády. Tým horším od Hitlera.

Hlina sa síce bude tváriť, že spolu s kolegami dáva korupcii a meškajúcim diaľniciam jednu ranu za druhou (čo je ale tiež nie zaručené). Možno si ale ani neuvedomí, koľko liberálnych nezmyslov popritom prepašuje do legislatívy. Progresívci sa totiž nikde vo svete netaja tým, ako veľmi sú pre nich hodnotové otázky dôležité. A medzi tie zďaleka nepatrí len registrované partnerstvo gayov, ktoré sa pri zmluve medzi Hlinom a Trubanom skloňuje najviac. Ale aj také témy, ako sú postihovanie „nenávistného“ prejavu (rozumej, prejavu napravo od Ondreja Dostála) alebo „solidarita“ so sýrskymi utečencami z Eritrey. Ale keď už sme pri tých partnerstvách…

Kapitola 3

A tu niekde začína tá najtragikomickejšia fáza. Keď prídu na pretras registrované partnerstvá (podľa Hlinu by to malo byť najskôr v roku 2022), šéf KDH sa nahnevá a zbúra budovu parlamentu radšej, ako by mali za jeho vlády prejsť.

Ale nie, srandujeme, neurobí nič. Podľa vlastných slov si iba vypýta 30-dňovú lehotu pre započatie procesu vnútrostraníckej demokracie. Zvolá Radu KDH a po napínavom brainstormingu si dotyční uvedomia, že nemôžu robiť nič a zákon o registrovaných partnerstvách prejde bez ohľadu na to, či za neho sami zahlasujú alebo nie. Schváliť ho za istých okolností môžu menej ako štyri desiatky poslancov.

Záver

Pokiaľ chce Hlina KDH vtesnať do polohy štatistov, podobne ako sa to dialo pri kresťanských stranách na Západe, je na tej najlepšej možnej ceste. Tento osud je totiž pravdepodobnejší ako jeho naivná predstava, že nebude nútený v hodnotových témach poľaviť.

A tu niekde sa končí príbeh o Alojzovi, ktorý chcel poraziť Fica, no naložil hlavne samému sebe.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nielen ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...