Priamy mandát prezidenta oslabuje úlohu politických strán, myslí si politológ

Zuzana Čaputová a Andrej Kiska (Zdroj: SITA)

Priamy mandát prezidenta oslabuje úlohu politických strán. V rozhovore pre agentúru SITA to povedal vedúci katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Erik Láštic. Politológ tak reagoval na ústavný zákon, ktorým Národná rada (NR) SR v roku 1999 schválila priamu voľbu prezidenta. Láštic tiež uviedol, že výkon funkcie prezidenta nezávisí len od osoby prezidenta ale aj od aktuálnej politickej situácie v krajine.

S odstupom času môžeme povedať, že základnou zmenou je spôsob voľby, ktorý dáva prezidentovi priamy mandát od občanov a oslabuje tak úlohu politických strán,“ uviedol Láštic. Za zavedením priamej voľby hlavy štátu nevidí snahu usporiadať postavenie prezidenta, podľa neho išlo skôr o snahu protimečiarovskej koalície „zadosťučiniť sľubom“, ktorými sa zaviazali voličom. O tom, že má byť prezident volený v ľudovom hlasovaní malo rozhodnúť aj takzvané „zmarené referendum“, ktoré sa ale nepodarilo uskutočniť a dodnes je zaň trestne stíhaný bývalý minister vnútra za HZDS Gustáv Krajči.

Odborník uvádza, že priamy mandát je pre prezidenta dôležitý. Hlave štátu tak umožňuje „komunikovať“ priamo s občanmi bez toho, aby k tomu potreboval iné ústavné orgány. Myslí si, že ústava dáva prezidentovi v niektorých prípadoch široké kompetencie. Naopak, v iných mu striktne diktuje, ako by mal postupovať. „Ak napríklad prezident Gašparovič v prvých rokoch pôsobenia nevystupoval v NR SR so správou o stave republiky, bolo to jeho právo. Súčasne nám to niečo povedalo o tom, ako sa vidí ako prezident,“ vysvetlil. Myslí si, že verejnosť často podceňuje odlišnosť osobností prezidentov, pretože primerane tomu pôsobí aj výkon ich mandátu navonok.

Politológ uviedol, že prezidenti sa snažili o rozšírenie svojich právomocí najmä pokiaľ išlo o menovania. „Vidíme to pekne na menovacích právomociach, kde prezident Gašparovič ako aj prezident Kiska testovali hranice ústavy,“ povedal Láštic. Gašparovič sa rozhodol nevymenovať za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ktorého schválil parlament za vlády Ivety Radičovej, Ústavný súd SR dal napokon za pravdu práve Čentéšovi, no generálnym prokurátorom sa už stal Jaromír Čižnár, ktorého po následných predčasných voľbách navrhol Smer-SD.

Andrej Kiska odmietol vymenovať troch sudcov ústavného súdu, obrátil sa aj na Benátsku komisiu. Ústavný súd napokon rozhodol, že zo sudcov, ktorých mu navrhol parlament, musí troch vymenovať.

Šéf katedry tiež uviedol, že je vždy dôležité v akej politickej situácii sa krajina aktuálne nachádza, pretože to ovplyvňuje výkon funkcie hlavy štátu. „Prezident vždy pôsobí v konkrétnom politickom priestore a má nejaký vzťah k aktuálnej parlamentnej väčšine. Čím je tento vzťah bližší, tým menej je prezident ako aktér viditeľný,“ povedal Láštic a uviedol, že je to vidieť na pôsobení Gašparoviča za prvej vlády Roberta Fica.

Nástup Radičovej vlády podľa neho znamenal, že sa prejavila väčšia miera sporov. Ako príklad uviedol už spomínanú voľbu generálneho prokurátora. Niekde medzi týmito dvoma situáciami je podľa neho úvodné pôsobenie Andreja Kisku. „Bol to prezident, ktorý prišiel zvonku a po nástupe do úradu si hľadal svoj priestor. Tu tiež vidieť, ako dôležité je správanie iných aktérov v politickom systéme. V prvej tretine pôsobenia v úrade bol prezident Kiska vnímaný pozitívne naprieč politickým spektrom a väčšinou voličov,“ uviedol Láštic.

Dodal ale, že to platilo len dovtedy, kým nevznikol konflikt medzi prezidentom Kiskom a Robertom Ficom (Smer-SD) a nestal sa terčom útokov zo strany Smeru. Politológ uviedol, že celá situácia vyvrcholila vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Prvým slovenským prezidentom bol Michal Kováč, ktorého zvolil parlament 15. februára 1993, prezidentom sa oficiálne stal 2. marca toho istého roku. Prvou hlavou štátu volenou v ľudovom hlasovaní sa stal Rudolf Schuster, ktorý v dvojkolovej voľbe napokon porazil bývalého premiéra Vladimíra Mečiara a v druhom kole získal viac ako 1,7 milióna hlasov pri účasti, ktorá presiahla 75 percent voličov.

Svoj mandát už ale po piatich rokoch neobhájil a prezidentom sa stal Ivan Gašparovič, ktorý ako prvý prezident bol vo funkcii dve volebné obdobia. Štvrtým prezidentom v samostatnej histórii Slovenska sa stal podnikateľ Andrej Kiska, ktorý porazil vtedajšieho premiéra Roberta Fica. S ním sa ku koncu svojho funkčného obdobia dostával čoraz častejšie do konfliktov, v roku 2018 oznámil, že už nebude kandidovať do druhého funkčného obdobia a o rok neskôr založil politickú stranu.

Súčasnou prezidentkou je po prvýkrát v histórií žena Zuzana Čaputová, získala takmer 1,1 milióna hlasov pri volebnej účasti 41,7 percenta.

— SITA

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...