Logo Dennika

Pokrokové a odvážne! Náckovia sú na vzostupe, varuje známy slovenský transsexuál

Hlavná protagonistka transhnutia na Slovensku Matia Lenická poskytla v rámci svojho krátkeho zamyslenia na festivale Pohoda svojské vysvetlenie vzostupu krajnej pravice. Dôvodom je vraj to, že prebieha zmena k lepšiemu a stávame sa slobodnejšími. A opäť nám tým pripomenula, prečo sa vydala na dráhu hudobného producenta a nie sociológa.

Pomoc, už idú!

„Máme tu aj tých náckov a podobne. A tiež sú na vzostupe,“ zaznie z úst dídžejky pre mikrofón Matúša Krnčoka v markizáckej internetovej relácii Throwback Thursday.

Čo by bolo samozrejme dôvodom na zdvihnutie varovného prsta, keby nebolo sprofanované slovo „nácek“ v našich končinách aplikované vo väčšej miere práve na tých, ktorí s pravou definíciou tohto pojmu nemajú nič spoločné. Len si spomeňte na „nacistu“ Sulíka či napríklad aj na „homofóba“ Lipšica. A to je len vrchol pyramídy. Všetci vieme, ako v tomto smere vyzerajú všedné internetové diskusie.

Ľahkosť, s akou sa v našej republike udeľujú primitívne dehonestujúce nálepky napríklad aj za konštatovanie biologických zákonitostí či citovanie paragrafov zákonov, svedčí skôr o niečo inom ako o faktickom nástupe -izmov a -fóbii. O mentálnej zakrpatenosti autora. O svojvôli prepisovať desiatky rokov platné politologické i medicínske definície či o neschopnosti zaoberať sa myšlienkami oponenta a chuti útočiť ad hominem.

Každý normálnemy človeky vidí, že týmto „smrdí“ slávna Matia na sto honov, čo ale v žiadnom prípade neznamená, že fenomén skutočného neonacizmu bagatelizuje.

Nenávisť kvôli zmene k lepšiemu?

Pokiaľ vás zaujíma, prečo sú tzv. „náckovia“ na vzostupe, erudovaná odborníčka a bývalý odborník v jednom prináša odpoveď. Je to „práve pre to, lebo tá zmena k lepšiemu je silnejšia…a oni sa tomu chcú brániť.“

Inými slovami, odpor rastie z čírej nenávisti voči všeobecnému blahu a rozmanitému svetu sťaby Teletubbies. Vysvetlenie, ktoré možno uspokojí kolegov z Pohody, ale nikoho, kto chápe, že Newtonov fyzikálny zákon akcie a reakcie platí v istom zmysle aj na spoločenské deje.

Nie je náhoda, že prejavy šenkového nacizmu stúpajú priamo úmerne s tým, ako extrémni liberáli tlačia na pílu. V oblasti prisťahovalectva, drog, sexuality, čohokoľvek. Či napríklad aj pre to, že sa ľudia premávajú po verejnosti v oblečení zrejme zo zašitého dúbravského sexshopu (všakže, Matia?).

Viera progresívcov, že vo svojej bohorovnosti môžu pretláčať akúkoľvek zvrátenosť bez toho, aby naštartovali kultúrnu vojnu a oživili pohrobkov minulých totalít, nemá s racionalitou nič spoločné.

Ich vzostup nech hľadajú aj sami v sebe, nie v ľuďoch, ktorí nedosahujú na ich „lepší svet“ a utápajú sa v mori vlastných predsudkov.

Sloboda pre koho?

„Koniec koncov, aj tá Pohoda 10 rokov dozadu vyzerala inak a aj ľudia chodili oblečení inak a vidíme to, že sa stávame slobodnejšími a niekoho to dráždi,“ zakončuje svoju brilantnú úvahu B-complex.

Skutočná sloboda má ale iný rozmer ako možnosť jednotlivca ventilovať vlastné pudy, dostávať práva bez schopnosti niesť pridruženú zodpovednosť či pchať svoju ideológiu do každej medzery na úkor rešpektu voči hodnotám iných ľudí – tak, ako si to predstavuje Matia.

Reálna sloboda má kolektívny rozmer. V praxi ide o taký stav, kedy má pocit slobody čo najširšia paleta nezávisle od seba žijúcich ľudí a nie len tí, ktorí sú nositeľmi liberálneho svetonázoru a príslušníci horných 10,000.

Je slobodný zamestnanec, ktorý v práci dostane povinnosť podporovať gaypride? Je slobodný národovec, ktorý vidí svoju krajinu chradnúť pod ťarchou demografickej krízy a masového prisťahovalectva? Je slobodná matka, ktorá je postavená pred voľbu buď opustiť rodinu kvôli práci alebo žiť na hrane materiálnej existencie? Je slobodný politológ, ktorý sa pre nekonformné názory nedostane do verejnoprávnej televízie?

Áno, vyhovieť kritériam šťastia a slobody každého jedného človeka je utopický nonsens, no snaha o to je vždy cnostnejšia ako chrapúnsky postoj tunajšej mysliteľky v štýle „mne je dobre a musí byť aj vám, náckovia.“

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...