Logo Dennika

Ako Salvini americkú celebritu zotrel: Môže si ich zobrať do Hollywoodu

Matteo Salvini (Zdroj: SITA)

Populárny americký herec Richard Gere po krátkom pobyte na plavidle s názvom Open Arms (Otvorená náruč) obviňuje talianskeho ministra vnútra z démonizovania ľudí. Ten mu kontruje, že sa o Afričanov môže postarať aj sám.

Popri nepochopení základného rozmeru súčasného „sťahovania národov“, na ktoré dopláca tak Európa, ako aj čierny kontinent či Blízky východ, je pre svetové celebrity typické aj prihrievanie si PR polievočky na tejto migračnej kríze.

Z moralistickej pózy mnohí kážu, že otvárať náruč komukoľvek odkiaľkoľvek je naša svätá povinnosť, ale negatívne následky s tým nevyhnutne späté (ako napríklad finančné bremeno, rastúca kriminalita či časom aj vytlačenie pôvodnej kultúry) radi ignorujú či prípadne prenášajú na iných. Najčastejšie na štát, ergo, na každého jedného občana.

Do radu týchto „dobrákov“ s akýmsi polovičným mesiášskym komplexom sa najnovšie zaradil aj Richard Gere, hviezda filmov Pretty Woman či Hačikó – príbeh psa.

V uplynulých dňoch sa ocitol na palube lode Open Arms so 121 a neskôr 160 ľuďmi, ktorej talianske orgány neumožnili zakotvenie na svojom území. Po vyhotovení niekoľkých obligátnych fotografii pre médiá usporiadal na ostrove Lampedusa tlačovú konferenciu, na ktorej vyzval Mattea Salviniho, aby prestal „démonizovať ľudí“ a aspoň časť imigrantov prijal, hoci Taliansko je už teraz zaťažené náporom príšelcov tak ako máloktorá iná krajina na svete či v Európe.

Ten mu pohotovo odkázal nasledovné: „Ďakujeme tomuto veľkodušnému milionárovi, že vyjadruje znepokojenie o osud migrantov z Open Arms. Môže si ich zobrať do Hollywoodu, vo svojom súkromnom lietadle, všetkých ľudí z lode, a môže sa o nich starať vo svojich vilách. Ďakujeme ti, Richard!“

Ako sa s touto výzvou Gere popasuje a koľkým ľuďom z tretieho sveta poskytne bývanie, jedlo, prácu a osobnú starostlivosť, zostáva otázne. V každom prípade, možnosti na to má.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...