Bola to vlastne poprava teroristu a na medzinárodné právo je neskoro, hovorí o zabití Solejmáního Ivo Samson

Ivo Samson, bezpečnostný analytik (Zdroj: YouTube)

ROZHOVOR Išlo o medzinárodne klasifikovaného teroristu, ktorého úlohou bolo útočiť na Američanov a zabíjať ich. To, že to bolo na území tretieho štátu je možné, je to vlastne cielené zabíjanie, je to vlastne poprava, vraví bezpečnostný analytik Ivo Samson o likvidácii iránskeho generála Kásema Solejmáního v rozhovore pre Denník S.

Čo si myslíte o kroku Donalda Trumpa, ktorý dal po novom roku v Iraku zlikvidovať iránskeho generála Solejmáního?

Tento krok bol rozporuplný, ale určite tomu predchádzali konzultácie s poradcami, pretože sa museli zvážiť následky a dôsledky a (Američania) vedeli, že musia byť pripravení na nejaký druh revanšu, pomsty zo strany Iránu, pretože to bolo obrovské poníženie. Keď si ale vezmete všetky pohnútky, ktoré ho k tomu viedli, a úvahy o tom, čo môže nasledovať, tak si myslím, že Spojené štáty museli správne alebo mylne vychádzať z toho, že nejaká pomsta alebo retaliácia nastane. Po druhé museli vychádzať z toho, že na odvetu sú pripravené, pretože napriek všetkému urobili, a to s plným vedomím, že pichli do osieho hniezda.

Prečo to teda USA urobili?

Majú svoje záujmy na Blízkom východe, majú tam svojich ľudí, investovali do tohto projektu obrovské množstvo energie a teraz, keď sa snažili situáciu stabilizovať, tak sa tam dostal ďalší hráč (Irán). Dostal sa do Jemenu, do Libanonu prostredníctvom svojich ľudí (proxies) z Hizballáhu a dokonca aj do Iraku, čo bol vlastne formálne spojenec USA. Teraz Irán začal beztrestne útočiť na americké ciele a vyzývať na ďalšie útoky proti americkým cieľom. Irak im fakticky prevzala šiitská väčšina, ktorá viac menej sympatizovala s iránskou stranou, takže sa mohli rozhodnúť, či tomu dajú voľný priebeh, alebo Irán „napomenú“ aj s rizikom, že vyvolajú vojnový konflikt.

Stálo takéto „napomenutie“ podľa vás za to?

Z Trumpovho hľadiska to za to nepochybne stálo, pretože, keby tomu nechali voľný priebeh, tak to bude pokračovať, a druhá strana (Irán) by jednoducho získavala pozície a postavenie na Blízkom východe – v tomto prípade v Iraku. On to riziko musel zvážiť, a ak budú reakcie iba také, že druhá strana vystrelí jednu dve rakety na americké základne a skončí s tým, tak si myslím, že konflikt je zažehnaný, pretože Irán by tým pádom ukázal, že sa nebojí a že trestal útočníka, ktorým bol v tomto prípade USA. Ak to ale neskončí a prídu ďalšie masívnejšie ciele alebo teroristické útoky na americké terče, tak potom Spojeným štátom a prezidentovi Trumpovi nezostane nič iné a USA by museli pokračovať útokmi na vytýčené ciele, ktorých Trump menoval 52.

Toto napätie sa tiahne od roku 1979 (pozn. red.: rukojemnícka dráma na veľvyslanectve USA v Teheráne) a je vidno, že táto rukojemnícka dráma nie je zabudnutá. Irán sa neospravedlnil, nezaplatil odškodné americkej strane a USA si to pamätajú. De facto bude tento konflikt (medzi USA a Iránom) poukazovať na to, čo sa stalo už v roku 1979, ak teda k tomuto konfliktu dôjde. Ak bude Irán v útokoch pokračovať, tak americká odveta príde skôr, či neskôr, ale v opačnom prípade ku konfliktu nemusí dôjsť.

Bývalý veľvyslanec USA v Iráne John Limbert, ktorý bol medzi desiatkami diplomatov, z ktorých sa v roku 1979 stali rukojemníci iránskych študentských protestov, sa však od Trumpa v tomto dištancoval. Nie je to tak, že si Trump týmto krokom chce nahnať body pred voľbami prezidenta USA?

Amerika je v tomto rozpoltená. Všetci demokrati, ktorí predtým obviňovali Trumpa z toho, že je slabý a neochraňuje amerických vojakov, ako napríklad kongresman Murphy, teraz zrazu kritizujú Trumpa, že to bolo neprimerané, neuvážené a provokatívne. Trump reagoval svojím zvyčajne arogantným spôsobom na kritiku zo strany Nancy Pelosyovej slovami: ‚Mali sme ho odbachnúť už dávno‘. To znamená, že Amerika je v tomto jednoznačne rozpoltená a demokrati využijú, ak by ku konfliktu väčšieho rozsahu medzi USA a Iránom nakoniec došlo.

Donald Trump (Zdroj: SITA)

Medzi cieľmi, ktoré vyznačil americký prezident sú však aj kultúrne pamiatky a šéf UNESCO rázne varoval Trumpa, že v prípade útoku na kultúrne dedičstvo Iránu by sa dopustil jedného z najvážnejších vojnových zločinov, pred ktorým bola naposledy varovaná teroristická organizácia Taliban. Nepríde vám to ako trochu prehnané, keď chce Trump likvidovať kultúrne pamiatky?

To o kultúrnych cieľoch povedal na Twitteri, ale zrejme zmiernil. Samozrejme, že to bolo nešťastné vyjadrenie. On zrejme myslel situáciu, kedy by Irán začal veľkú ofenzívu proti USA a útočil by na civilné poprípade kultúrne ciele. V tomto prípade by Spojené štáty mohli odpovedať tým istým.

Čo hovoríte na reakciu Európy na tieto udalosti?

Toto Európu zaskočilo, ale bude prvá, ktorá bude musieť zniesť následky prípadného konfliktu, aj keď nebude bojovať. Na americkú stranu sa totiž zrejme nepridá a nebude bojovať, ale na druhej strane ani nemôže chváliť iránsky režim za to, čo robil. Európa musí byť pripravená na to, čo by to mohlo mať za následky v rámci imigrácie, pretože by šlo zrejme o ďalšie milióny ľudí, ktorí by sa dali na pochod smerom na Západ. Európa bude taká ani ryba ani rak. Očakával by som skôr gumený, dialektický prístup. Európy sa zastane možno Veľká Británia alebo niektoré krajiny, ale Európa tu ako jeden celok pri Spojených štátoch držať nebude. USA sú na to zvyknuté.

Akú úlohu teraz zohráva Rusko?

Moskva je v inej situácii. Tento prístup (Európy), keď sa západní spojenci nezhodnú, môže Rusku celkom vyhovovať. Ich úhlavný nepriateľ alebo teda konkurent – Spojené štáty, sa opäť dostanú do problémov, ale nie je jasné do akej miery do tých problémov bude či nebude vtiahnuté aj samotné Rusko, ktoré má vlastné záujmy na Blízkom východe, v Sýrii, kde je spoločne s Iráncami a Turkami. Spolupráca s Tureckom už má prvé trhliny kvôli Líbyi, pretože Rusko podporuje generála Haftara a nie vládu v Tripolise. Takže Rusko to síce môže privítať a aj to privíta, keby k eskalácii konfliktu došlo, ale môže sa samo stať obeťou, pretože sa do neho bude musieť potom skôr či neskôr zapojiť.

Hrozí, že v prípade konfliktu medzi USA a Iránom sa bojiskom stane Irak?

Irak už tým bojiskom je. Jedna premenná teraz je, či Spojené štáty budú nútené odísť z Iraku. Parlament o tom už rozhodol, a ak sa na tom dohodne aj vláda, tak USA jednoducho odídu, pretože pre nich je prioritou legitímny súhlas tamojšej vlády, ktorú tam vypiplali. Ak sa iracká vláda rozhodne, že nechá odsunúť amerických vojakov, ktorí zrejme pôjdu do okolitých krajín, napríklad Kuvajtu, kde ich určite príjmu, tak potom sa celkom určite objaví Islamský štát a neskôr bude potrebovať americkú pomoc.

Keď hovoríte o Islamskom štáte, nie je to predsa tak, že aj Solejmání sa snažil bojovať proti tejto teroristickej organizácii?

On bojoval proti Islamskému štátu, áno, to sa zdôrazňuje, ale bojoval proti nim preto, že ide o čisto sunitské povstanie, ktoré ohrozuje šiitov v Iraku. V momente, keď je IS zatiaľ porazený, tak Solejmání by sa nezastavil a tiahol by ďalej, tým ďalším cieľom by boli západné vojská, čo aj robil. Takže Irán a USA mali síce spoločného nepriateľa, ale keď zmizol, tak sa pustili do seba, čo je akási železná zákonitosť dejín. Aj Čína a USA sa pár rokov po druhej svetovej vojne stali krutými nepriateľmi, aj keď pred tým boli spojencami. Aj Sovietsky zväz bol predsa spojencom Američanov a keď zmizol spoločný nepriateľ, tak sa postavili proti sebe.

Likvidácia generála Solejmáního spojila Iráncov… Nie je to preto kontraproduktívne a nebezpečné z tohto hľadiska, že Teherán by nemusel prestať, kým nebude pomstená jeho smrť?

Irán má vnútropolitické problémy už niekoľko rokov. Rieši masové demonštrácie, pri ktorých boli zrejme zastrelené stovky ľudí a nie je nič ideálnejšie ako spojiť celý národ hrozbou, ktorá prichádza z vonku a implantovať vlastenecké myslenie, takže v momente, keby Spojené štáty na Irán zaútočili, tak sú tu dve možnosti. Buď sa postaví obyvateľstvo proti iránskemu režimu a pokúsi sa ho zvrhnúť, pretože ich do tejto situácie dostal, ale pravdepodobnejšie je, že Irán teraz bez problémov potlačí všetky protesty, ktoré by viedli proti oficiálnemu režimu a de facto si aj získa značnú časť obyvateľstva, pretože sa všetci zomknú na obranu vlasti, teda Iránu.

Ilustračná fotografia (Zdroj: Youtube.com)

Je celá situácia okolo konfliktu Iránu a USA podľa vás pozostatkom historických udalostí z roku 1979, keď sa po zvrhnutí šacha Rézu Páhlavího k moci počas Islamskej revolúcie dostali náboženskí vodcovia?

Opäť išlo, aj v tomto prípade, o bývalých spojencov. Za Páhlavího bol Irán spojencom USA, ale to je tá železná logika dejín, že sa z dvoch spojencov stali nepriatelia. Teherán má za arcinepriateľa USA a toto sú nedoriešené problémy. Irán sa nikdy neospravedlnil, nikdy neponúkol odškodné ani niečo, čo by sa dalo chápať ako gesto vyriešenia minulých problémov. Nestalo sa to, čo medzi Vietnamom a USA, keď obe strany po čase priznali svoju vinu a nejako sa to učičíkalo. V tomto prípade spor trvá a Američania ukazujú, že majú pamäť ako slon, keď považujú tú kauzu stále za nedoriešenú.

Dobre, ale nie je odstránenie Solejmáního na území tretej krajiny aktom vojny, keď si vezmeme, že šlo o druhého najdôležitejšieho muža v Iráne?

To do akej miery to bolo v súlade s medzinárodným právo, to by som nechal bokom. Na to je už neskoro. Teraz takmer visí vo vzduchu vojnový stav a tam hodnota medzinárodného práva mimoriadne rýchlo klesá, pretože je vždy niekoľko názorov. To, že to bolo na území tretieho štátu je koniec koncov podobné ako Kosovo, alebo to, čo sa deje vo Venezuele. Išlo o medzinárodne klasifikovaného teroristu, ktorého úlohou bolo útočiť na Američanov a zabíjať ich. To, že to bolo na území tretieho štátu je možné, je to vlastne cielené zabíjanie, je to vlastne poprava.

Prečo, ale nebola vyhlásená vojna, keď už došlo k takémuto útoku, poprave, vysokého predstaviteľa štátu?

Bola to akcia, pri ktorej sa vojna nevyhlasuje. Ani vo Vietname sa nevyhlásila vojna. USA tam začali úradovať, pretože bránili časť krajiny proti druhej časti, ktorá sa musela brániť pred agresorom a nazvali to vznešene „obrana severného Vietnamu“, ale k oficiálnemu vyhláseniu vojny tam nedošlo. Pritom tá vojna prebieha. Lepšie je podľa mňa vojnu nevyhlásiť a urobiť trestnú výpravu. Poukázať na to, že akonáhle príde odveta, tak odplata bude ešte horšia. Irán dobre vie, že vojnu by nevyhral, ale má asymetrické prostriedky na to, aby Američanom a eventuálne aj Izraelčanom znepríjemnil život.

Solejmání varoval rok a pol pred svojou smrťou Trumpa, pred tým, že Irán má agentov a svojich ľudí aj na miestach, o ktorých USA ani netuší. Myslíte si, že môže dôjsť aj k útokom na americké ciele mimo regiónu Blízkeho východu?

USA nepochybne majú tiež veľa agentov aj sympatizantov v Iráne a to, že Irán má agentov všade v regióne je pravda. Solejmání svoje chápadlá rozšíril do Sýrie, Líbye, Jemenu, Iraku a vďaka Hizballáhu aj do Libanonu. Je to naozaj regionálna mocnosť. To, že iránske spravodajské siete pracujú po celom svete je pochopiteľné. Do akej miery sa im podarí tieto siete aktivizovať a do akej miery si to trúfnu využiť na teroristické útoky alebo na hybridnú vojnu, to je otázne, pretože čokoľvek sa stane, tak všetko bude pripisované na vrub Iránu, aj keď od toho dá Irán ruky preč.

— Tomáš Pilz

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...