Záborská z Kresťanskej únie: Musíme sa sústrediť na obnovu kresťanskej konzervatívnej politiky. Stratégii Hlinu nerozumiem

Anna Záborská (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Mohla by som byť doma a starať sa o vnúčatá. Ale takto ma nevychovali. Rozhodne pokračujem, hovorí pre Denník S spoluzakladateľka KDH a líderka Kresťanskej únie Anna Záborská, ktorá kandiduje na spoločnej kandidátke OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena Zdola. Pre Denník S vysvetľuje, čomu kresťanský konzervativizmus na Slovensku čelí, prečo odišla z KDH alebo ako vychádza s Igorom Matovičom.

Pani Záborská, mnoho rokov sme Vás poznali ako členku KDH. Dnes ste predsedníčkou Kresťanskej únie. Prečo? Čo sa stalo?

V KDH sa počas ostatných rokov veľa zmenilo. Očakávala som, že volebný neúspech v roku 2016 prinesie hlbšiu sebareflexiu a obnovu hnutia. No žiaľ, väčšina delegátov snemu strany rozhodla, že jediná zmena, ktorú KDH potrebuje, je výmena vedenia. Stavili na výrazného človeka zvonka, aktivistu, ktorý svojimi hlasnými vyhláseniami a gestami dokázal zaujať médiá. Prišli noví ľudia, čo je dobre, ale aj nový štýl politiky a ja som čoraz silnejšie pociťovala, že môj priestor v hnutí je menší a menší. Bol to postupný proces odchádzania. Mrzia ma dve veci: Že som nepresvedčila ľudí v KDH, že cesta, ktorou ide hnutie, nie je správna a že som neodišla skôr.

V čom „cesta KDH“ nie je podľa Vás správna?

Má to viacero rovín. Prvá je ostentatívne hlásenie sa k ochrane života, podpore manželstva a rodiny, ale praktická politika tieto témy neakcentuje, skôr vytvára neistotu. Druhá rovina je premena na „hnutie jedného muža“. KDH bolo vždy stranou založenou na hodnotách, kvalitnom obsahu a tímovej práci a po prehratých voľbách to bolo ešte dôležitejšie. Svoj názor som počas viac ako dvoch rokov prezentovala na straníckych stretnutiach, až som sa postupne začínala cítiť nechcená. Nakoniec sa to potvrdilo pri zostavovaní kandidátky do eurovolieb. KDH vždy bolo hnutím viacerých výrazných známych tvári v jeho vedení. To sa za uplynulé roky zmenilo. Veď koľko členov predsedníctva KDH viete menovať? Zachytili ste, že by ostatní členovia predsedníctva mali odlišný názor ako predseda?

Tretia rovina je spôsob robenia politiky. Teraz nemyslím len používanie urážok voči oponentom a partnerom, ale aj útočenie na ideových spojencov a verejné „bratríčkovanie sa“ s ideovými oponentmi.

Stále si kladiem otázku, čo je toto za stratégiu? Čo je jej cieľom?

Čo si myslíte, že je jej cieľom?

Nechcem špekulovať, V Biblii sa píše „po ovocí ich poznáte“. Nechávam na slovenských voličoch, aby si urobili záver.

S Vaším odchodom z KDH súvisí aj vznik Kresťanskej únie. Tu sa natláča pocit, že KÚ vznikla iba preto, aby ste vy a Branislav Škripek mohli kandidovať do Európskeho parlamentu.

Aj z tohto dôvodu ma mrzí, že som odišla z KDH až v januári 2019. Bolo pre mňa veľmi ťažké opustiť hnutie, ktoré som spoluzakladala a skoro 30 rokov sme ho spoločne budovali. Mala som to však urobiť skôr. Možno by to bolo pomohlo aj hnutiu. Zároveň by to nevyzeralo, že odchádzam iba kvôli možnosti kandidovať do Európskeho parlamentu. Bohužiaľ, už sa stalo.

Približne v tom istom čase som dostala ponuku pomôcť pri budovaní principiálnej kresťanskej strany, ktorú Slovensko potrebovalo. Našou ambíciou bolo spájať kresťanov všetkých prúdov a zároveň ponúknuť alternatívu aj pre tých, ktorí sú možno iba „kultúrnymi kresťanmi“ – jednoducho pre všetkých ľudí dobrej vôle.

Z politiky teda ešte neplánujete odísť?

Človek nevie dňa ani hodiny, ale v súčasnosti neplánujem. Áno, mohla by som byť doma a starať sa o vnúčatá. Ale takto ma nevychovali. Môj otec Anton Neuwirth pracoval pre túto krajinu a pre náš národ ešte po osemdesiatke a ani ja zatiaľ nevidím dôvod odísť. Práve naopak. Je čas po návrate z Bruselu odovzdávať moje skúsenosti ďalšej generácii kresťanských politikov. Viacerých mojich kolegov z EP pozvali aktívne sa podieľať na domácej politike.

Máme tu sľubnú generáciu kresťanských konzervatívnych politikov?

Zatiaľ nie je úplne viditeľná. Aj preto je kresťanská konzervatívna politika v kríze. Personálnej, ideovej. Zanedbali sme prípravu nových lídrov. To sa musí zmeniť. Aj toto je jedným z cieľov môjho súčasného pôsobenia v politike.

Kresťanská únia je stále iba na začiatku svojej existencie. Už teraz však máme na kandidátke viacero zaujímavých tvári s príbehom hodným poznania a úcty. Pre mňa osobne je to veľká vzpruha. Toto však musí byť iba začiatok. Kľúčové sú pre nás komunálne a regionálne voľby 2022. Dovtedy chceme naplno vybudovať miestne štruktúry a spustiť program odborného, hodnotového rozvoja našich členov s cieľom pripraviť ich prebrať zodpovednosť za veci verejné v miestach, kde žijú.

Ak by ste mali menovať niekoľko sľubných kandidátov Kresťanskej únie, ktorí by to boli?

Okrem poslanca Richarda Vašečku je to určite Katarína Hatráková známa z kauzy Čistý deň, Michal Sygút, bývalý primátor Turčianskych Teplíc, Peter Maretta, aktivista z Dolného Kubína, Rastislav Cuník, pracovník v doprave, organizátor hudobného festivalu spod Tatier a ďalší.

Chceli by ste pre Kresťanskú úniu ministerské kreslo? Viete si niekoho z menovaných predstaviť na ministerskej stoličke? Na akej?

Možno to bude znieť zvláštne, ale dnes nie. Ja si teraz skutočne myslím, že sa potrebujeme sústrediť na obnovu kresťanskej konzervatívnej politiky, na výchovu nových lídrov a na rast ich odborných aj politických zručností. Úprimne poviem, že ja sa bojím všetkých tých „rýchlokvasených“ kandidátov na ministrov, ktorí sa teraz objavujú v rôznych stranách.

Zodpovednosti sa ale nebránime a máme pripravených kandidátov na nižšie riadiace pozicie v štátnej správe.

Dnes je Kresťanská únia na kandidátke OĽaNO. Pre mnohých je to zvláštne spojenie.

Kresťanská únia získala v európskych voľbách výborný výsledok a skoro sme mali svoje zastúpenie v EP. Keďže sa tak nestalo, poznamenalo to pôsobenie Kresťanskej únie v ďalších mesiacoch. Preferenčne sme nerástli. Samozrejme sme nechceli, aby kresťanské hlasy prepadli, a preto sme museli hľadať možnosti spolupráce. Záujem o rokovania mali mnohé politické strany. Hlbšie rokovania prebiehali s KDH a OĽaNO. Obidve spojenectvá mali svoje plusy a mínusy. Nakoniec rozhodla aj neochota predsedu KDH rokovať. Namiesto rokovania sme dostali ultimátum: dve miesta, presné mená kandidátov a zánik Kresťanskej únie. To bolo pre nás neakceptovateľné. KDH som opustila s cieľom priniesť niečo nové. Nie sa po pár mesiacoch vrátiť a tváriť sa, že všetko je v poriadku, aj keď sa v KDH nič nezmenilo. Úprimne poviem, že nerozumiem spôsobu rozmýšľania predsedu KDH.

Z KDH odišla aj iná skupina – Kresťanská demokracia – život a prosperita (KDŽP). Myslíte, že tento spôsob rokovania zo strany pána Hlinu ich mohol dohnať k spojeniu s Kotlebom?

Neviem a nechcem špekulovať. Každopádne, vyháňanie, rozdeľovanie a urážanie nepatrí do politiky. Určite nie tej kresťanskej.

Aj tu by som rada vyzvala politikov, ktorí sa radi oháňajú kresťanstvom, aby jeho ideály žili aj v politike. Trochu gavalierstva by politickej kultúre na Slovensku pomohlo. Kresťanskí politici by mali ísť príkladom.

Aké máte vzťahy s otcom Mariánom Kuffom? Vnímate jeho aktivity naďalej pozitívne?

Otca Maroša Kuffu poznám veľmi dlho. Veľmi si vážim jeho prácu pre trpiacich a biednych. Jeho miesto na tomto poli je dnes nezastupiteľné.

Čo sa týka politiky, nie vždy s otcom Marošom súhlasím. To však nie je podstatné. Či sa mi niečo páči, alebo nie, nemá mať vplyv na právo otca Maroša povedať svoj názor a to nielen ako človeka, ale aj ako kňaza. Dnes akoby všetci mali právo hovoriť, čo si myslia. Až na kňazov ako otec Maroš. Zásadne s tým nesúhlasím. Kresťania musia hovoriť. Naši kňazi musia hovoriť o veciach verejných. Ich úlohou je formovať svedomia veriacich.

Neodpustím si ešte jednu poznámku k súvisiacej téme: Mám niekedy pocit, že sa tu koná mediálny hon na niektorých nositeľov konkrétnych názorov.

Ako sa cítite po boku Igora Matoviča?

OĽaNO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola je v prvom rade kandidátka do volieb, nie spoločná strana. S pánom Matovičom mám štandardný vzťah ako s predsedom partnerskej strany. V niečom spolu súhlasíme, v niečom nie.

Kresťanská únia teda nesplynie s OĽaNO po voľbách?

Prvý bod dohody medzi OĽaNO a Kresťanskou úniou je, že KÚ ostane samostatná. S vlastným programom, štruktúrami a pod. Zároveň sú dohodnuté podmienky, bez splnenia ktorých nie je možný vstup do vlády. Ide napríklad o Istanbulský dohovor, registrované partnerstvá, adopcie detí homosexuálnymi pármi, zachovanie súčasnej legislatívy v oblasti užívania drog a migrácie a neznižovania sociálnych štandardov hlavne v rodinnej a sociálnej politike…

OĽaNO teda nevstúpi do vlády, ktorá bude presadzovať Istanbulský dohovor, registrované partnerstvá či adopcie detí homosexuálnymi pármi?

Tak sme sa dohodli. A tak to Igor Matovič aj viackrát verejne povedal.

Ako ste vnímali posledné vyjadrenia Igora Matoviča na adresu Petra Zajaca a jeho slová o „kukuričnom partizánovi“?

S Igorom Matovičom som si toto vydiskutovala. Petra Zajaca považujem za vhodného kandidáta na štátne vyznamenanie za jeho zásluhy o November 1989. Zároveň aj Milan Kňažko si podľa mňa vyznamenanie za jeho úlohu počas roka 1989 zaslúži.

Povedali ste, že Kresťanská únia s OĽaNO nesplynie. Ako si však predstavujete jej budúcnosť? Pripúšťate, že by sa KÚ mohla stať základom pre nejaké „nové KDH“?

Kresťanská únia už vo svojom názve nesie spájanie a spoluprácu. Kresťanské konzervatívne spektrum stojí na križovatke. Možností nie je veľa. Buď sa vzdáme kresťanských hodnôt a pôjdeme cestou nemeckej CDU na jednej strane a Harabinovej Vlasti či Kotlebovej ĽSNS na druhej strane alebo sa vrátime ku koreňom toho, čo znamená kresťanská politika a začneme sa rozprávať a spolupracovať.

Úprimne, ľudí na Slovensku nevymeníme. Aj po voľbách tu budú z veľkej časti tí istí kresťanskí politici. Ide o to, či budú schopní spolupracovať. My v Kresťanskej únii podávame ruku.

Nekalkulujeme s výsledkom volieb. Chceme skutočnú spoluprácu na základe spoločných hodnôt.

V reakcii na udalosti vo Važci a Richnave ste napísali, že Kresťanská únia podporí duchovnú prácu s rómskou komunitou. Môžete konkretizovať, ako by takáto štátna podpora evanjelizácii vyzerala?

V prvom rade je potrebné zo strany štátu uznať, že problém Rómov je problém chudoby. Ale nie iba materiálnej, ale aj duchovnej. Ak máme nájsť dlhodobé udržateľné riešenie, musíme pozdvihnúť aj duchovnú kultúru Rómov.

V osadách je mnoho iniciatív, ktoré idú týmto smerom. Z rôznych kresťanských denominácií. Všetkým nám ide o to isté. Pozdvihnúť človeka morálne aj hmotne.

Zatiaľ sú títo ľudia vo svojom snažení značne osamotení. Veľa sa investovalo do projektov výstavby nových bytov a podobne. Aj to sú dôležité veci, ale nestačia. Treba podporiť individuálnu prácu s ľuďmi, prácu s komunitami. Skúsenosti nám ukazujú, že najlepšia cesta k dlhodobej udržateľnej zmene človeka je cez jeho srdce, cez jeho dušu.

Takáto práca s Rómami musí byť štátom uznaná a vytvorené jej podmienky. Aj materiálne, aby sa takejto práci mohli venovať zapálení ľudia nielen po skončení práce, ktorá ich živí, ale mali to ako svoje hlavné poslanie.

Hovoríte, že cítite, že máte v politike ešte poslanie. Čo sú Vaše priority?

Rozdelila by som to do dvoch skupín.

Prvá sa týka spôsobu politiky. Ako som hovorila, pre mňa je veľmi dôležité napomôcť pri formovaní novej generácie kresťanských konzervatívnych politikov. Dnes sme v žalostnom stave. Musíme opäť oprášiť hodnoty ako rozvážnosť, pokoj, skúsenosť, odbornosť, rozhodnosť, vodcovstvo. Myslím, že toto dnes v kresťanskej politike chýba. A potrebujeme to vrátiť. Kresťanská únia aj doteraz pôsobila v duchu týchto hodnôt a v tom chceme pokračovať. Dnešný ukričaný štýl nám nie je vlastný. Takto chceme formovať aj politiku okolo nás.

Druhá rovina je programová oblasť. Všetci tu dnes hovoria o rodine. Málokto však pre ňu niečo robí. Rodina musí byť stredobodom politiky. Musíme skončiť s politickým zneužívaním Istanbulského dohovoru v podobe jeho presadzovania za každú cenu a začať pre naše rodiny niečo robiť. Čím dlhšie neplodne diskutujeme o pre nás „mŕtvom istanbulskom dokumente“, tým viac reálnych prípadov týrania a následného utrpenia nám uniká.

V nasledujúcom období sa chceme sústrediť na riešeniu alkoholizmu ako jednej z najväčších príčin domáceho násilia. Na problematiku neplatenej ženskej práce a s tým spojenej zníženej pôrodnosti. Podľa výskumov majú dnešné ženy o jedno dieťa menej ako by chceli mať. Taktiež ako kľúčové vidíme vytvorenie systému pomoci rodinám a manželstvám v kríze. Bola by som rada, keby sme v tomto našom snažení spolupracovali aj s cirkvami. Toto sú kľúčové problémy, ktorým sa chcem venovať v nasledujúcom období.

Zdá sa teda, že nekončíte.

Myslím, že by bolo nerozumné skončiť v najlepšom. Viete najväčší politici 20. storočia skutočný úspech dosiahli po sedemdesiatke. Prečo by to malo byť v 21. storočí inak? Rozhodne pokračujem.

— Peter Števkov

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...