Logo Dennika

V4 musí mať jasný proeurópsky postoj, myslí si europoslanec Bilčík. Mýli sa

Vladimír Bilčík (Zdroj: SITA)

Už samotná obmena kádrov zastupujúcich Slovensko v Bruseli a Štrasburgu napovedala čo-to o zmene povahy našej zahraničnopolitickej orientácie. Respektíve o ešte väčšom posilnení prointegračnej orientácie krajiny. Tento dojem teraz potvrdzujú slová zástupcu koalície PS/Spolu Vladimíra Bilčíka. V krátkom rozhovore pre Európske noviny nastolil presne ten naratív, hoci diplomaticky taktne zaobalený, ktorý by sme čakali – menej Slovenska a našich susedov a viac Bruselu.

Pokiaľ máme totiž výstup z neho zhutniť do niekoľkých kľúčových téz, vyzeralo by to zhruba takto:

Slovensko si musí v strategických otázkach hľadať iných partnerov ako Maďarsko či Poľsko. Iniciatívy prúdiace zo strany vyspelejších krajín by sme nemali neustále odmietať a blokovať. Zvolenie Zuzany Čaputovej vylepšilo náš medzinárodný imidž. V Poľsku by sa mala zmeniť vláda. Český euroskepticizmus škodí aj nám a byť integrovaný je dobrá vec.

Jednoducho koncentrát, akým sa síce zalíškame všetkým tvorcom euroatlantických brožúrok, ktoré si z nudy prečítame v čakárni u zubára, ale trestuhodne ignorujúci naše minulé a súčasné skúsenosti s týmto typom politiky.

Chybných premís, z ktorých člen predsedníctva Spolu pri návrhu viac sa kamarátiť so západnými krajinami vychádza, je hneď niekoľko.

Tou prvou je diagnóza samotného stavu západnej spoločnosti. Ten celok, ktorý bol dlhé stáročia ťažiskom civilizácie už naozaj nie je v najlepšej kondícii. Opakovať po stýkrát už len to, že demograficky vymiera, kultúrne degeneruje, politicky nemá víziu a ekonomicky prinajmenšom stagnuje, je už síce nudné, ale čím iným začať?

Po druhé. Byť viac proúnijný, nie náhodou prestáva baviť tých, ktorí pod modrou vlajkou s dvanástimi hviezdami „kysnú“ najdlhšie. Zatiaľ čo novší členovia ešte nezložili ružové okuliare, tí starí majú racionálnejší pohľad. A nie je to len o odchádzajúcej Británii, ale napríklad aj o verejnej mienke vo vzťahu k EÚ vo Francúzsku či v Taliansku. Neutekajme za týmito krajinami, neútočme na spoločný projekt prvoplánovo, ale berme túto premennú do úvahy.

Za ďalšie. Zrady počas vojnovej éry či prechodné obdobia vo vzťahu k „ostbloku“ po otvorení hraníc a zjednotení európskych trhov sa síce dajú ospravedlniť uplynutým časom, ale prečo sa robíme hluchí a slepí aj pri aktuálnych fackách, nevedno. Máme tu dvojakú kvalitu potravín, ktorá sa preniesla z kvázi konšpiračných webov do medzivládnych stretnutí, priame vyhrážanie sa okresaním európskych peňazí za odmietnutie „spoločných“ imigračných riešení, disproporciu v rozdeľovaní dôležitých postov či umiestňovaní sídiel inštitúcii či plané a tragikomické sľuby o vyrovnaní životnej úrovne členských krajín vo všeobecnosti. A to len námatkovo spomíname krivdy smerom k nám, nie šialené rozhodnutia ako také. A odpoveď pána Bilčíka? Viac európskosti a menej V4!

A čo je nakoniec obzvlášť dôležité. Medzitým, ako sa chystáme túliť k prozreteľným lídrom zakladateľských krajín EÚ, je fajn pozastaviť sa a spýtať, či o nás majú vôbec záujem. Respektíve, v takej forme, v akej si to predstavujeme.

Slovensko musí mechanizmus Vyšehradskej skupiny naopak oživiť a napomôcť k jeho prestavbe na funkčnejší a suverénnejší model. Spolu s Maďarskom, Českom a Poľskom máme totiž iné postoje ako napríklad ľudia v Luxembursku a je logické so zreteľom na to konať. To najlepšie má V4 ešte len pred sebou.

Spájajú nás názory v tých najpodstatnejších hodnotových otázkach od postavenia rodiny až po migráciu, ktoré sú pre ľudí dnes oveľa smerodajnejšie ako nič nehovoriace technokratické doťahovačky a dá sa na tom stavať úžasná spolupráca.

Slovensko na prvom mieste, blízki susedia na druhom a potom zvyšok. Dodržiavanie tejto hierarchie je pre nás z podstaty veci v každej oblasti najideálnejšie.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...