Logo Dennika

Kočner je darebák. Úniky zo spisu sú však za hranou

Marian Kočner (Zdroj: SITA)

Na verejnosť unikli časti komunikácie Mariána Kočnera cez aplikáciu Threema s Norbertom Bödörom, Štefanom Ághom a Petrom Tóthom. Človek sa ťažko ubráni paralele s únikmi zo spisu vo vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Nikto dnes nepochybuje o pravosti, či nutnosti riešiť informácie, ktoré sa dostávajú pomaly na povrch. Tiež sa dnes nájde len málo ľudí pochybujúcich o kriminálnej činnosť Mariána Kočnera a jeho okolia. No domáhať sa spravodlivosti prostredníctvom vynášania čiastkových informácií zo spisov ešte živých a veľmi emotívnych prípadov má aj svoju temnú stránku.

Už len fakt, že vždy unikajú len čiastkové informácie a tak sa nedá urobiť celkový obraz o skutočnosti. Za únikmi stojí pravdepodobne tandem Daniel Lišpic a Monika Tódová. Kým Daniel Lišpic zastupuje Kuciakovcov a Markízu, tak Monika Tódová reprezentuje Denník N, ktorý vždy prichádza na svet s materiálom zo spisov. Nech je to ako chce, tak úniky zo spisov vypovedajú o deravej justícii viac ako by sme chceli. A bohužiaľ, maria spravodlivosť.

Tóth by asi nehral kladnú postavu, ale Batman na Slovensku nerozhoduje

Ukážkou je Peter Tóth, ktorého táto skupinka pravdepodobne stojaca za únikom informácií nemá príliš v láske. Je pravda, že Peter Tóth by žiadnom filme asi nehral kladnú postavu. No u nás o darebákoch nerozhoduje Batman ani Monika Tódová, ani Daniel Lipšic, ale rozhoduje o nich justícia. I keď to tak mnohým čitateľom nepríde, tak Peter Tóth súhlasil s režimom utajeného svedka. A to v dvoch prípadoch, v ktorých prišli o život ľudia.

Preto je jedno, či je Peter Tóth len prešpekulovaný alebo sa naozaj bojí. V oboch prípadoch má právo sa cítiť podvedený. A to že už polícii odovzdal všetok materiál a vypovedal proti Kočnerovi neznamená, že je nepotrebný a môžeme ho verejne zničiť či prípadne ohroziť na živote jeho, alebo jeho rodinu. Lebo je to Kočnerov „kumpán“. To či si takéto niečo zaslúži, nemá byť predsa v rukách nenásytných novinárov a politicky angažovaných právnikov.

Vendeta

Nehovoriac o tom, že jasná profilácia ľudí pravdepodobne zverejňujúcich čiastkové informácie zo spisov môže byť politicky cielená. Preto je veľmi ťažké súhlasiť s takouto podvratnou činnosťou. Treba dodať, že Daniel Lipšic a Monika Tódová majú s Kočnerom a Tóthom osobné animozity.

Mnohí si isto spomínajú na stránku s názvom „Lipšicove stádo“, za ktorou zrejme stál Kočner. Stránka spájala Lipšica, vtedy ešte ako politika, s novinárkou Tódovou. Obaja údajne spolupracovali na mediálnej diskreditácii Lipšicových politických konkurentov. Preto tieto úniky pripomínajú osobnú vendetu spomínaných. Otázne je, či tá vendeta nebude na úkor výsledku vyšetrovania. 

Veď my vieme najlepšie…

Práve mantra Daniela Lipšica o organizovanej skupine sudcov a policajtov vyvoláva otázky. Existujú dve paralelné organizované skupiny sudcov, policajtov, právnikov a novinárov, z ktorých jedna stojí za únikmi zo spisov? Nie je aj táto skupina nad zákonom a nepomáha deformovať našu justíciu rovnako ako tá prvá?

Aj keby to robila so svätým úmyslom. To, že si niekto myslí, že vie ,čo je najlepšie pre ostatných, predsa neznamená, že to tak zákonite musí byť. Je ťažké chápať logiku násilných publikácií spisových materiálov v citlivých prípadoch. Svedkovia potom prestávajú spolupracovať a verejnosť chce krv. V takom prípade sa Machiavelliho „účel svätí prostriedky“ mení na „iniciatívny blbec horší ako triedny nepriateľ“.

—  Peter Števkov

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nielen ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...