Krajiny na klimatickom samite v Madride stále nedospeli k dohode, problémy robí najmä Brazília

(Zdroj: SITA)

Dvojtýždňový klimatický summit v španielskom Madride, ktorý sa mal podľa pôvodného plánu skončiť v piatok, pokračuje ešte aj v sobotu a delegácie jednotlivých krajín sa stále horúčkovito snažia priblížiť k dohode, ktorá je stále v nedohľadne.

Ako v sobotu informoval britský denník The Guardian, krajinami, ktoré odmietajú prijať pravidlá potrebné na zamedzenie zhoršovania klimatickej krízy, a tým brzdia prijatie dohody, sú v prvom rade Brazília, Čína a India.

India bola pritom až donedávna považovaná za „premianta“ v boji proti globálnemu otepľovaniu, to sa však po nástupe novej vlády nacionalistického premiéra Naréndru Módího bohužiaľ zmenilo.

Hlavným problémovým hráčom na rokovaniach v Madride je však podľa Guardianu Brazília, ktorá predkladá stále nové a stále „invenčnejšie“ návrhy, ktorými brzdí prijatie dohody.

Hlavným bodom sporu je po doch týždňoch najmä otázka, ako uplatňovať Článok 6 Parížskej dohody z roku 2015, ktorý hovorí o takzvanom obchodovaní s emisiami.

Princíp spočíva, pri istom zjednodušení, v tom, že jednotlivé krajiny – najmä tie chudobnejšie, pre ktorých hospodárstvo by bolo razantné znižovanie emisií a prechod na bezuhlíkovú ekonomiku bez finančnej pomoci veľkou záťažou – môžu získavať „body“ za opatrenia a skutočnosti súvisiace s bojom proti klimatickej kríze. Okrem samotného obmedzovania emisií a prechodu na obnoviteľné zdroje energie napríklad aj za veľké lesné plochy, ktoré krajina nevyrúbe a ochraňuje.

Tieto body môžu následne kúpiť bohaté krajiny a „zaplátať“ nimi prípadnú dieru v plnení vlastných cieľov pri znižovaní emisií. Tým je zabezpečená finančná pomoc pre menej rozvinuté štáty, a zároveň to, že tie bohatšie budú mať o niečo čistejšie svedomie.

Brazília však okolo tohto bodu vznáša rôzne svojrázne návrhy, napríklad stále trvá na tom, aby mohla body, ktoré získa za to, že na jej území leží 60 percent rozlohy Amazonského pralesa, použiť na „zaplátanie“ neplnenia cieľov pri znižovaní jej vlastných emisií.

— SITA

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...