EXKLUZÍVNE Mohol som byť ticho a užívať si, ale vidím to zlo, vraví Ibi Maiga

Ibrahim Maiga (Zdroj: Denník S)

ROZHOVOR Keď som sem v roku 1986 prišiel, tak som závidel Československu, že ste si všetko vyrábali. Potom zlikvidovali mnohé podniky, na ktoré bolo Slovensko hrdé a poslali ľudí domov. Akí blbci sme boli. Sme pomaly banánová republika. Čo máme z inžinierov a politikov, ktorí nemajú národnú hrdosť a nemajú morálne hodnoty, pýta sa v rozhovore pre Denník S populárny umelec Ibrahim Maiga.

Žili ste dlhé roky na Slovensku, prečo ste sa rozhodli vrátiť do rodného Mali?

U nás je jedno porekadlo, ktoré hovorí, že nech je drevo akokoľvek dlho vo vode, tak krokodíl z neho nebude. Je to síce fajn, že ma Slovensko prijalo, že ma adoptovalo a dalo mi občianstvo. Som tu ako doma aj ma tu berú ako doma, ale to nie je pre mňa zámienka, aby som zanevrel na svoju rodnú krajinu, ktorá je pre mňa všetkým, kde moje základné vzdelanie financoval štát. Jednoducho tam mám rodičov, bratov, sestry aj ženu a deti, takže bol by som naozaj veľký hlupák, keby som nepomohol, alebo sa neangažoval v čase, keď moja krajina má také problémy, aké má.

Doma sa teda cítite viac v Mali…

Mám vlastne dva domovy. Žil som svoj život viac na Slovensku ako v Mali lebo som bol na Slovensku od roku 1986, čo je doba. Preto si vyprosím, aby mi nejaký zasran 21 ročný hovoril, že: „Čo ty sa máš čo montovať do našej politiky, choď si robiť politiku v Afrike“. Ja mu hovorím: „Kurnik, veď ty nemáš ani toľko, čo ja som tu prežil v tejto krajine a v živote nebudeš vedieť o tejto krajine a jej kultúre, čo ja“. Preto vravím, že keď to nepoviem ja, tak kto to povie? To, čo sa tu deje sa týka aj mňa. Jednoducho aj tu na Slovensku som doma lebo som tu strávil tie najlepšie roky, zabával som tu ľudí a zanechal som tu kus života. Ale doma som aj tam, pretože odtiaľ pochádzam.

Veľa ľudí sa pozerá na to tak, že: „Veď on sa tu nenarodil, je čierny“. Farba, je len farba. Ak vy ste farba, tak to je váš problém, ale ja som človek. Toto hovorím všetkým ľuďom. Nie som čierny, som človek. Farba je relatívna vec. My máme len viac pigmentu ako vy. Príroda to tak zariadila, že u nás je slnko také silné, že ten kto nemá pigment, tak môže dostať rakovinu kože. To je len prírodná vec, aby sme mohli prežiť a okrem toho, povedzme si na rovinu, čo s krásnym tanierom, keď je prázdny. Čo z toho oni majú, že sa tu narodili a že sú bieli, keď nebojujú za svoju krajinu a častokrát ani nevedia, čo sa tu deje, keď niektorí sú tupí ako delo. Keď som napísal ten status, že Nežná revolúcia bola podvod, tak ma tam hned jeden atakoval, že čo to rozprávam, keď som sa tu nenarodil. Na to hovorím: „Maj gule a povedz to ty. Ja mám gule na to, aby som to povedal nahlas a ak si dosratý a nevieš to povedať nahlas, tak to poviem ja. Prečo mi to vyčítaš?“ Všetci vedia, čo sa deje, ale všetci sa boja, že príde daňová kontrola alebo budú perzekvovaní. Veď je to pomaly horšie ako za totality. Keď už sa bojíme hovoriť, tak to je strašné.

MEDZI AFRIKOU A EURÓPOU

Tak nebojíme sa asi viac ako za totality…

Je to dosť relatívne. Poviem vám, že som zažil aj totalitu a poviem vám, aký je rozdiel medzi týmto systémom, čo je tu teraz a totalitou. Za totality to povedali nahlas a dali jasne najavo, čo človek môže a nemôže, ale v tomto systéme nikto nepovie, že nemôžete. Všetci povedia, že môžete, ale keď si niečo dovolíte, tak idú po vás. Facebook ma pravidelne blokuje, pretože píšem nepohodlné veci. Keby som šíril pesničky a somariny, tak ma nikto nebude blokovať.

Vráťme sa k vášmu životu v Mali. Čomu sa tam venujete? Obchodu alebo aj politike?

Ja sa nevenujem politike, ale väčšinou idem do Mali obchodne. Mám svojich biznis partnerov a je veľa vecí, ktoré sa tam dajú robiť, pretože Západ má všetko a tieto krajiny nemajú nič. Dodnes tam napríklad ľudia perú rukami, lebo nemajú práčky. Jednoducho si ju nemôžu dovoliť a elektrina nie je pravidelná. Navyše je tam brutálne teplo, takže potrebujú aj klimatizácie. Tým, že vypadáva často elektrina, tak potrebujú aj generátory. Mali je okrem toho poľnohospodárska krajina a tým pádom tam potrebujeme aj traktory a stroje. Dá sa teda vziať akákoľvek oblasť obchodu a podnikať v nej.

A to so všetkým týmto obchodujete?

Nie, ale nebudem prezrádzať aký je môj biznis.

Je to legálne? (smiech)

Áno, je to legálne (smiech). Hovorí sa, že had, ktorý je schovaný, rastie. Určite nerobím drogy, nepodvádzam a robím normálny legálny obchod, ktorému sa chcem aj naďalej venovať. Druhá vec je, že stále zabŕdam do kultúry, pretože mám veľa fanúšikov, ktorí na mne vyrastali a radi ma kedykoľvek vidia. Mám nový projekt a idem robiť novú dosku pre svojich fanúšikov na Slovensku aj v Mali. Kultúra ma drží, lebo spievať a zabávať ľudí som nešiel len preto, že by som na tom chcel zarobiť, ale preto, že ma to baví. Priorita je to, aby fanúšikovia, ktorí ma počúvajú mali aj dobrý život.

Slovensko nie je len Bratislava, Košice, Nitra alebo ďalšie veľké mestá. Aj Snina, Medzilaborce a Humenné sú Slovensko a nie všade sa ľuďom žije tak ako v Bratislave. To si ľudia musia uvedomiť. Aj oni chcú žiť a zabávať sa, aj keď nejaký investor nechce ísť na východ pretože nie je vybudovaná diaľnica, ktorú budujeme 25 rokov a nevieme spojiť Košice s Bratislavou. To je aká hanba pre tento štát. Všetky peniaze, čo sú na to určené, sú jednoducho vytunelované. Mali sme tu Mečiarovu vládu, Dzurindovu vládu, Ficovu vládu a stále nie sú dve veľké metropole spojené. Ja hovorím, že Francúzi ako kolonialisti zruinovali Afriku, ale Slovensko ruinujú jeho vlastní občania. Pre Boha, keď zničíme túto krajinu, tak kam potom pôjdeme? Budeme hrdí, že potom pôjdeme do Ameriky, do Anglicka a podobne? Veď aj oni si budú chrániť svoju krajinu. Tak očistime Slovensko, aby sme nemuseli nikam utekať, aby sme sa tu cítili doma, aby sme sa tu cítili lepšie.

Za tých 34 rokov, čo ste tu prežili, máte pocit, že sa Slovensko posunulo aj k dobrému alebo len k zlému?

Za socializmu veľa ľudí kradlo, ale málo. Kradli sa toaletné papiere, mydlá, somariny. Ale teraz v systéme, v ktorom žijeme od Nežnej revolúcie a hovoríme mu demokracia, kradne malá skupinka, ale za to mega veľa. To nie sú už toaletné papiere a mydlá, ale miliardy. To čo patrilo všetkým Slovákom, na čo sme boli pyšní, tak všetko patrí len pár ľuďom. Všetky strategické podniky, čo patrili Slovensku, sú v cudzích rukách. Zdražuje plyn, elektrina, voda. Len preto, že sú v súkromných rukách. Keby to patrilo slovenskému štátu, tak si nikto nemôže dovoliť takýto hyenizmus voči Slovákom. Toto by sme nemali dopustiť.

Každý štát, ktorý chráni svojich občanov, nepúšťa z rúk strategické podniky. Keď som sem v 86. prišiel, tak som závidel Československu, pretože som videl, že ste si všetko vyrábali a ja som prišiel z Afriky, kde sa muselo všetko dovážať a vy ste si to všetko vyrábali. Dokonca tu bol na Slovensku vojenský priemysel. Postupne od Nežnej revolúcie boli podniky privatizované a postupne sa rozoberali. Zlikvidovali všetky podniky, na ktoré bolo Slovensko hrdé a poslali ľudí domov. Akí blbci sme boli na Slovensku, že sme zlikvidovali vlastné podniky a teraz sem vozí tovar Holandsko, Francúzsko, Čína a tak ďalej. Len konzumujeme a nič nevyrábame. Veď dopadneme ako Afrika. Sme pomaly banánová republika. Čo máme z inžinierov a politikov, ktorí nemajú národnú hrdosť a nemajú morálne hodnoty?

A čo hovoríte na to, že dnes si môže človek dovoliť viac ako za totality alebo že priemysel nebol jednoducho konkurencieschopný a keď sa otvoril trhu, tak krachol….

Tomu sa hovorí, že síce zle, ale aspoň naše. To znamená, že treba urobiť všetko preto, aby bol ten podnik konkurencieschopný, ale nelikvidujme ho, je to Made in Slovakia. Všetci Slováci nech konzumujú slovenské výrobky a uvidí sa, že peniaze zostanú doma a reinvestujú sa. Veď čo robili ostatné krajiny? Oni si nezlikvidovali podniky. Ja si pamätám, že môj otec, keď som bol malý chlapec, mal motorku značky Jawa. To bola najlepšia motorka vtedy a bola z Československa. Bola lepšia ako japonské alebo nemecké stroje a kde je dnes Jawa… Všetko sa dá. Čína aj Južná Kórea boli rozvojové krajiny a kde sú dnes. Pretože to sú ľudia, ktorí nezanevreli na svoju krajinu. Treba na Slovensko doviezť najmodernejšiu technológiu a rozvíjať podniky, aby sme sa dostali na rovnakú úroveň ako západné podniky, ale nie aby sme zlikvidovali podniky.

Spomínali ste, že vaše nekonvenčné názory vám zahatali cestu do mediálneho biznisu, poviete nám k tomu viac?

Minca má vždy dve strany. Môj nebohý tatino mi hovorieval, že tam, kde získavate, tam aj strácate. Klamal by som, ak by som povedal, že si nerobím nepriateľov. Liberáli a ľudia, ktorí sú pri moci a riadia to tu, tak ja o nich hovorím nahlas, čo páchajú. A samozrejme, že sa na to nebudú pozerať s radosťou. Sú to ľudia, ktorí majú veľké financie, vlastnia médiá a sedia vo vláde a určite sa im to nebude páčiť. Ja však vravím len to, čo je pre Slovensko a slovenský ľud dobre. To je môj názor a mám na neho právo. Ale to, že niekto zo mňa robí nepriateľa, ak hovorím niečo, čo sa im nepáči, tak to je ich problém. Ja som mohol byť pokojne ticho aj napriek tomu, že viem, aké zlo sa v spoločnosti deje a mať sa dobre, tak, ako to robia ostatní. Povedzme si na rovinu, ja som na Slovensku známa osoba, mohol som mať mnohé dvere otvorené, mnohí ma poznajú a vedia, aké mám názory, ale keď si ľudia povedia, že na základe môjho postoja ma niekde nechcú, poviem vám úprimne, je mi to jedno.

Mali ste takéto názory vždy alebo u vás nastal nejaký bod zlomu?

Ja som ich mal v podstate vždy, ale až teraz keď vidím, čo sa skutočne deje a niektoré veci vyplávali na povrch, tak sa mi to prestalo naozaj páčiť. Napríklad, keď Francúzi prišli k nám do Mali, mnohí ich tam vítali. Ale časom sme zistili, že sú to len požiarnici, ktorí predtým založili požiar a prišli vydrancovať naše suroviny. Potom ich tam už nikto nechcel.

SITUÁCIA V RODNOM MALI

Bola podľa vás prítomnosť Francúzov v Mali, či vôbec kolonizátorov v celej Afrike, v niečom prínosná?

Absolútne nie. Prišli sme na to, že oni sú tým problémom. Francúzi so spojencami. Vy ani len netušíte, ako bohatou krajinou je Mali. Ale to nikto nepovie. No veľmoci predsa nejdú do štátov, v ktorých nič nie je. Napríklad, najvzácnejšia komodita budúcnosti je voda. A Mali vlastní jednu z troch najväčších zásobární pitnej vody pre svet. A tam, kde je voda, tam máte všetko. Máme napríklad zásoby ropy, ktoré nemá ani Saudská Arábia.

To sa nám akosi nezdá

Dobre, overte si to. V regióne Alžírska, Mali, Mauritánie je toľko ropy, ktorú Saudi nebudú mať v živote. Veď celý súčasný konflikt nastal kvôli rozhodnutiu nájsť si strategických partnerov a začať s nimi ťažiť našu ropu.

Ako sa malijská vláda stavia k prítomnosti francúzskych vojakov?

Viete ako to býva, takéto vlády sú dosadené. Ľahko tam dostanú človeka, ktorého tam chcú mať.

A s takýmito názormi vám tam nehrozí nebezpečenstvo?

Počúvajte ma, kto sa bojí, nech nejde do lesa. A nie som jediný, kto má takýto názor. Má ho celé Mali, museli by nás zabiť všetkých. A to hovoríme len o rope, máme aj veľké zásoby uránu, diamantov či zlata.

Aký je teda ten recept, aby sa Afrika pozviechala?

Nech idú preč a nechajú nás samých. Ak nás požierajú teroristi, nech nás požierajú, popasujeme sa s nimi aj bez nich. My sme napríklad nemali problém s tým, keď Francúzi prišli, no vysvitlo, že prišli na pozvanie vlády, ktorú si sami dosadili. Žijeme vo svete, kde silnejší požierajú slabších a veľmoci si vždy vytvárajú zámienku, aby mohli zasahovať a poháňať svoje ekonomiky. Vezmite si príklad Irak, kde sa nakoniec nikdy nenašli zbrane hromadného ničenia alebo Líbya, kde vraj Kaddáfí vraždil svoj ľud a potom sa ukázalo, že opak bol pravdou. A vy sa čudujete, že z týchto rozvrátených krajín k vám idú migranti? Toľko ste ich nikdy nemali pred vojnami v Líbyi či Sýrii.

No, nejakých sme mali.

Áno, ale nie toľko. Bolo ich pár a nikdy tu nebol taký boom. A ja vám poviem, oni ešte len prídu.

KRIMINÁLKA A ĽUBOŠ KOSÍK

Dobre, presuňme sa späť na Slovensko. Nedávno ste napísali, že ste boli predvolaný na kriminálku. Prezradíte prečo?

Radšej nie, nechcem si ďalej robiť problémy. Som rád, že to dopadlo tak, ako to dopadlo. Samozrejme, bolo to len také varovanie nech si dávam pozor na to, čo hovorím.

Takže sa to týkalo toho, čo ste povedali?

Áno, aj. Viete, svojím spôsobom tým čo vravím, informujem ľudí o tom, čo sa deje a nie každému sa to páči. Oni boli ale veľmi priateľskí a aj mi povedali „Ibi, my ťa máme radi a nechceme ti robiť zle, ale buď opatrný a niektoré veci nemôžeš povedať.“

Nemôžete konkretizovať?

Viete, pristúpili ku mne naozaj priateľsky a ja nechcem znevážiť ich robotu. Takže to nechcem rozpitvávať.

Budete si teraz dávať väčší pozor na to, čo hovoríte?

Budem opatrnejší, predsa len, veci sa dajú hovoriť aj inak a ľudia, ktorí vedia čítať medzi riadkami, pochopia.

Nastali aj také špekulácie, či náhodou nešlo o vec Ľuboša Kosíka, ktorý sa mal u vás skrývať.

To už bolo predtým, keď ma volali na kriminálku a v tej veci ma vypočuli. Chceli vedieť, čo o ňom viem, ako sa tam dostal, čo všetko mi narozprával a podobne.

A vtedy ste nevedeli, že je obvinený z únosu Michala Kováča ml.?

Nie, ja som nevedel, že je do toho zapletený. Vedel som však, že bol obvinený v rámci svojho podnikania a že ho čakal súd.

Ukončili ste s ním potom kontakt?

Ako sa môžem vykašľať na Slováka v Mali, ktorý nevie po francúzsky a nemá tam nikoho, veď to by mi bolo vyčítané. Ja hovorím, za minulosť, v ktorej niečo napáchal, si bude zodpovedať sám, ale kto som ja, aby som niekoho trestal? Môže to robiť iba Boh a tiež sú na to zákony a súdy. No to neznamená, že ja mu mám povedať „nechcem ťa tu vidieť a vypadni“.

A po jeho zadržaní ste už ukončili kontakt?

Nie, keď ho zadržali a pokiaľ som bol v Mali, nosil som mu jedlo, ktoré navarila moja žena. A tiež som mu tlmočil, lebo nemal nikoho, kto by to v styku s úradmi robil. Samozrejme, zadarmo. Chcel som mu tou formou pomôcť, nech vedia, do čoho je namočený a či ho majú vydať. Ja som robil svoju ľudskú povinnosť a zvyšok si musí riešiť Interpol a slovenská polícia. Bolo to minimum, čo som mohol robiť, veď on by tam zomrel. Ako by sa na mňa ľudia pozerali? Ja som sa do toho dostal nevinne, ale to neznamená, že sa mám zachovať ako chrapúň.

Médiá priniesli informáciu, že ste krstným otcom jeho dcéry, je to pravda?

Áno, som. My sme boli dobrí priatelia.

Ako je to možné, vy ste pokrstený?

Nie, on si ma vtedy vybral, že možno chcú exotického človeka ako krstného otca.

A to bolo v akej cirkvi, ak sa smiem spýtať?

Myslím, že katolícka, možno si to tam vtedy vybavil.

Lebo na to musia byť splnené určité podmienky.

Vidíte, to sú veci, ktoré ani neviem. Možno som bol len za krstného otca vyhlásený alebo to v rámci cirkvi nejak vyriešili.

Ale poviem vám úprimne, som z neho veľmi sklamaný. Jednak kvôli tomu, ako sa on ku mne správal a takisto, o týchto jeho problémoch so zákonom som nevedel.

Ako sa k vám správal?

Začul som také reči ako rozprával, že som sa o neho nestaral. To bolí veľmi, keď pomaly nasadíš za niekoho krk.

O NÁRODNEJ IDENTITE

Teraz vám prečítame jeden váš citát z Facebooku: „Vaši predkovia sa obetovali pre túto národnú identitu, tak prosím, prosím, nezahoďte to ani pre Európu, ani pre Ameriku, ani pre Afriku, ani pre Áziu.“ Čo teda podľa vás ohrozuje slovenskú identitu?

Ja vám to poviem veľmi jednoducho. Ja som z Mali a nezaprel som sám seba, že som Malijčan. No a v Mali máme svoju kultúru. Jeme tak, ako jedli naši predkovia. Oslavujeme vždy, ako naši predkovia oslavovali. Bývame tak, ako naši predkovia bývali a obliekame sa tak, ako sa obliekali naši predkovia.

A vždy platilo, že základ spoločnosti je rodina. Otec je otec a matka je matka. Toto sú dôležité hodnoty. Ak prestaneš byť tým, čím si, nie si nikto.

Napríklad, ty si Slovák, si biely, si Európan. Toto si ty a nikdy z teba nebude Afričan, Arab či Američan, lebo si Slovák a máš svoju kultúru.

A čo tú kultúru ohrozuje?

Ja napríklad v spoločnosti sledujem, že už nemáme Sviatok všetkých svätých, ale máme Helloween a cítim, ako sem prichádzajú z Ameriky aj iné veci. Skutočne, táto mladá generácia má tendenciu neuznávať to, čo je slovenské, ale to, čo príde z vonka.

A pritom reálne veľa ľudí zomrelo vo vojnách pre to, aby sa slovenská identita zachovala, napríklad partizáni. A nezabúdajte ani na tých, ktorí vám dali váš jazyk. Toto všetko sú ľudia, ktorí už nežijú, no kto vie, možno sa pozerajú.

Viete, my, ktorí sme zo zahraničia, či už je to Afrika, Amerika, India alebo arabské krajiny, keď sa hovorí Slovensko, niečo nám to evokuje. Keby chceli Ameriku, idú do Ameriky. A prečo chcú Slovensko? Lebo tu sú legendárne kúpele, máme Lúčnicu, SĽUK…

…a čierneho baču.

Áno, aj čierneho baču. Ale máme aj také a také kroje. Máme bryndzové halušky, Tatry, Demänovskú jaskyňu, Trenčianske teplice. Toto je Slovensko, ktoré má niečo originál a niečo, čo patrí iba jemu.

Takže Slovensko teda tvorí akýsi súbor hmotného a kultúrneho dedičstva?

Áno, samozrejme. Je tu aj slovenčina, náš jazyk, a to je strašne dôležité. Napríklad u nás v Mali musí parlament podľa ústavy hovoriť po francúzsky. Ten jazyk ovláda iba 30 % ľudí a ja som z toho strašne nešťastný a vnímam to ako choré. Veď ľudia potrebujú vedieť, čo sa v parlamente hovorí a deje.

Takže je to jazyk elity.

Jasné. A vidíte, Slovensko má slovenský jazyk. To je veľké plus. Na to si dávajme pozor, aby naše deti vyrástli v takom prostredí, v ktorom budú chápať, že my sme Slováci a toto je Slovensko. Chcem povedať, chráňme si to, čo máme a to, čo je naše a rozvíjajme to. To všetko potom pomôže aj turistike a ekonomike.

A keď sa pozeráte do budúcnosti, tak to so slovenskou identitou vyzerá zle alebo skôr dobre?

Nevyzerá to dobre. Musíme sa spamätať a dávať si na niektoré veci pozor. Ja hovorím, sme Slovania, teda nie ja konkrétne, ale ku komu majú Slováci bližšie? K Čechom, Poliakom, Srbom, Rusom a tak ďalej. A ten, kto bude bojovať proti nim, je pre mňa nepriateľ.

MEDZINÁRODNÁ POLITIKA

Ale Slovania sa napríklad bijú medzi sebou na Ukrajine, žiaľ tá vzájomnosť nie je ideálna.

Áno, bijú sa preto, lebo niekto to tak zariadil.

Kto?

A prečo je teraz impeachment voči Trumpovi?

To je trochu komplikované.

Áno, ale ja vravím, že nie je dym bez ohňa. To, čo som vám teraz povedal v rámci Mali, to isté sa udialo na Ukrajine. Niekto sa snaží oslabiť Rusko tak, ako sa v minulosti snažil oslabiť Sovietsky zväz. Tá tzv. Gorbačovova Perestrojka, pamätáte si? Socializmus s ľudskou tvárou. Vy ste boli možno mladší.

My sme vtedy nežili.

Tak preto vám to vysvetľujem. Prečo sa napríklad štáty Európskej únie či USA môžu dať dokopy, no rozdelia druhých.

Ale Sovietsky zväz padol aj preto, lebo sám o sebe už nebol schopný fungovať.

Počúvajte ma, v jednote je vždy sila a niekomu to nevoňalo, lebo Sovietsky zväz bol silný a nedobytný.

Ale ekonomicky bol veľmi slabý.

Veď ja viem, ten systém mal svoje chyby. Poviem vám o jednom príklade zo života. Raz sa pýtali 90 ročného manželského páru, že ako je možné, že sa stále ľúbia a ten pán odvetil: „Viete, v našich časoch, keď sa niečo pokazilo, tak to opravíme a nevyhodíme.“ A to platí aj v tomto prípade. Ak je nejaký problém, ak to škrípe, nájdime riešenie a nerozíďme sa.

Oni to chceli opraviť, ale pri reformách ten systém zahynul.

Nie, niekto to chcel…

Veď určite v USA neplakali, keď sa rozpadol ZSSR, na druhej strane, boli tam obrovské vnútorné rozpory.

Ale veď to isté je aj v Amerike. Len z nej médiá ukazujú len tú svetlú stránku, to zlé nepoznáte.

Posledná otázka na odľahčenie. S kým z celebrít a mediálneho prostredia ešte udržiavate na Slovensku vzťahy?

Z celebrít skoro s nikým. So Silviou Šuvadovou. Ľudia si mysleli, že ona má problémy. Francúzi hovoria, že Très bon, très con. Keď si moc dobrý, tak si za hlupáka. A okrem toho, že ona sa nechová ako taká typická celebritka a má svoju filozofiu, ktorú hlása, a tomu sa venuje. To však neznamená, že je to baba, ktorá je na hlavu. Ja ju poznám osobne dlhé roky a je to dobrá priateľka a je to veľmi dobrá duša.

A ešte som v kontakte s Dominikom Hrbatým. Je to výborný kamarát. Takže s tými dvoma si držím blízky kontakt. Samozrejme nie som s ostatnými nepriateľ, ale nevyvolávame si. Ale v práci sa s nimi stretávam.

A ja som taký rebel, ako Jožo Ráž a ľudia sa mi občas vyhýbajú, sa ma boja že im ublížim. Kvôli mojim názorom, lebo môže ich to pripraviť o sponzorov alebo im to zatvorí dvere. Ale ja hovorím, že pánbožko zatvára dvere a automaticky ďalšie otvára. Takže nie je dôvod na paniku alebo strach, nejako bolo a vždy bude.

— Peter Števkov/Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...