Logo Dennika

Assange je len varovanie, že USA môžu umlčať svojich kritikov aj v zahraničí

Julian Assange (Zdroj: SITA)

Najznámejší vydavateľ utajovaných informácií o činnosti nadnárodných korporácií a vlád po celom svete Julian Assange skončil v rukách britskej polície. Z ekvádorskej ambasády v Londýne ho doslova odvliekli po takmer siedmich rokoch, ktoré tam prežil v exile, aby sa vyhol vydaniu. Američania už požiadali Britov, aby vydali Assangea do USA, kde mu hrozí súd pre obvinenia z vlastizrady.

Zakladateľ portálu WikiLeaks, novinár a publicista Julian Assange vydával na internete utajované informácie, ktoré poukazovali na stav spoločnosti, ekonomiky ale najmä vysokej politiky. Dáta, ktoré sa dostali na Assangeov portál majú dodnes následky a pre novinárov predstavujú nevídaný zdroj utajovaných, či len veľmi ťažko dostupných informácií.

47-ročný publicista žil na ambasáde Ekvádoru v Londýne od roku 2012, keď sa neúspešne bránil vydaniu do Švédska, kde mal čeliť obvineniam zo sexuálneho útoku s vylúčením znásilnenia. Tie síce pred dvomi rokmi stiahli, ale po zatknutí Assangea britskou políciou švédska prokuratúra zvažuje obnovenie procesu. V roku 2020 vyprší v tomto prípade lehota na opätovné obvinenie.

Vydanie do Švédska však nie je také aktuálne. Vo Veľkej Británii hrozí Assangeovi 12 mesiacov väzenia za nezaplatenie kaucie a najhoršie na tom bude, ak ho Londýn vydá do USA. Spojené štáty ho chcú totiž súdiť za vlastizradu. Dôvodom však nie je len zverejnenie 750-tisíc utajovaných dokumentov, ktorých zverejnenie predstavuje podľa Washingtonu ohrozenie bezpečnosti USA.

Najvážnejšie obvinenie, ktorému Assange bude musieť v prípade vydania do USA čeliť, je špionáž a zosnovanie sprisahania a konšpirácie proti Spojeným štátom. Toho sa mal dopustiť v spolupráci s bývalým vojakom Bradleym Manningom, ktorého síce zatkli aj odsúdili za únik utajovaných dokumentov, ktoré odovzdal WikiLeaks, ale po reoperácii na ženu mu vtedajší prezident Barack Obama udelil prezidentský pardon a od roku 2017 žije na slobode pod menom Chelsea Manning.

Ekvádor povolil

Assange stratil podporu Ekvádoru, keď došlo k výmene moci v krajine. Po nástupe prezidenta Lenina Morena do funkcie v roku 2017 sa vzťahy s publicistom a personálom ekvádorskej ambasády začali rapídne zhoršovať. Došlo k obmedzeniam internetového pripojenia, návštev aj kontaktu so zamestnancami veľvyslanectva a Assange sa musel vzdať aj svojej adoptovanej mačky.

Moreno po aprílovom zatknutí Assangea uviedol, že zakladateľ WikiLeaks podľa neho z ekvádorskej ambasády podnikal špionážnu činnosť prostredníctvom internetu. „Nemôžeme dovoliť, aby sa naša ambasáda, ktorá otvorila svoje dvere, stala centrom špionáže,“ povedal Ekvádorský prezident.

Assangeova právnička sa proti takýmto vyjadreniam ohradila a uviedla, že „Ekvádor vydáva v posledných dňoch mimoriadne poburujúce vyjadrenia, aby ospravedlnil to, že nezákonne a bezprecedentne vpustil britskú políciu na svoju ambasádu“. Po Assangea, ktorý má údajne podlomené zdravie, si prišlo 8 policajtov.

Len pripomeňme, že Ekvádor má obrovské finančné problémy a práve v čase, keď krajina pustila na svoju ambasádu v Londýne britskú políciu, aby si prišla pre Assangea, odklepol Medzinárodný menový fond (IMF) pôžičku 4 miliardy 200 miliónov dolárov určenú na obnovenie ekvádorskej ekonomiky.

Smrť demokracie a varovanie pre novinárov

Jeden z najznámejších moderných mysliteľov a kritikov západnej spoločnosti Noam Chomsky po zatknutí Juliana Assangea vyhlásil, že tento krok je škandál, pri ktorom by sme sa podľa neho mali obzrieť späť do minulosti.

„Niektorí z vás si možno pamätajú, keď Mussoliniho fašistický režim uvrhol Antonia Gramsciho do väzenia. Prokurátor vtedy povedal, že ho treba umlčať na 20 rokov a nesmie mu byť dovolené šíriť svoje myšlienky. To isté je dnes Assange,“ uviedol Chomsky.

90-ročný profesor lingvistiky z americkej prestížnej univerzity MIT tvrdí, že zatknutia Assangea vzbudzuje obavy, pretože je dôkazom toho, že Spojené štáty neváhajú prekročiť hranice svojho teritória, aby prenasledovali kritikov ich vlády. Chomsky preto varoval novinárov na celom svete a vyzval na podporu zatknutého Assangea.

Kto je Assange?

Julian Assange sa narodil v austrálskom meste Townsville 3. júla 1971. Už ako 16-ročný sa venoval hackovaniu a keď mal dvadsať, dostal sa do databáz hlavného terminálu kanadskej telekomunikačnej spoločnosti Nortel v Melbourne. Polícia ho však začala sledovať a prišla si po neho. V roku 1996 priznal vinu v 25-tich prípadoch obvinení. Za spôsobené škody zaplatil 2 100 dolárov a bol prepustený za dobré správanie.

Assange začal naplno s programovaním v roku 1994. Bol pri zrode prvého poskytovateľa verejných internetových služieb v Austrálii. Je spoluzakladateľom spoločnosti Earthmen Technology, autorom kníh, článkov a publikácií a bol jedným z prvých, ktorí online poskytovali rady ohľadne internetovej bezpečnosti.

Doménu Leks.org si nechal zaregistrovať ešte v roku 1999, ale podľa vlastných slov s ňou nič nerobil až do roku 2006, keď spolu so svojimi priateľmi založil WikiLeaks.org.

Na WikiLeaks sa od jej založenia objavili utajované informácie z anonymných zdrojov, ale najmä z postupov vlád, diplomatických depeší, ekonomických bojov a vojenských operácií. Na stránke sa dajú dnes nájsť milióny dokumentov a Assange svoje duchovné dieťa popisuje ako „obrovskú knižnicu najžiadanejších dokumentov na svete“. 

— Tím Denník S 

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nielen ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...