Logo Dennika

Je cenzúra oprávnená? Sociálne siete NEZVYŠUJÚ podporu pravicovému populizmu, ukazuje nová štúdia

Ilustračný obrázok, sociálne siete (Zdroj: Pixabay.com)

Už dlhodobo počúvame, že naše spoločnosti ohrozuje nárast populizmu a extrémizmu. Preto údajne musíme zvýšiť dozor nad digitálnymi médiami a sociálnymi sieťami. Vraj predstavujú nebezpečenstvo pre demokraciu ako takú. Ide takpovediac o najjednoduchšie riešenie: Ak sa nám nepáči, čo ľudia hovoria, zakážme im rozprávať. Ako však ukazuje nová štúdia amerických, britských a francúzskych vedcov, argumenty pre takúto cenzúru stoja na vode.

Autori štúdie Shelley Boulianne, Karolina Koc-Michalska a Bruce Bimber využívali údaje z prieskumov zozbieraných vo Francúzsku, Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch. V každej krajine sa pýtali 1500 respondentov, pričom zozbierané výsledky hovoria proti mýtu o náraste pravicového populizmu na sociálnych sieťach. Záverom štúdie je, že nenájdeme dôkazy o tom, že by sociálne médiá zvyšovali podporu pravicovým populistickým kandidátom a politickým stranám. V USA dokonca dochádza k opaku, sociálne siete tu naopak znižujú podporu pravicovému populizmu.

Ak chceme pochopiť prečo sa mnohí obávajú dopadu sociálnych sieti na myslenie ich užívateľov, musíme najprv pochopiť koncept „komnaty ozvien“. Komnata ozveny je taká situácia, keď sa určitá skupina ľudí utvrdzuje vo svojom názore alebo viere. Súhlasné názory sa zosilňujú ako ozvena, zatiaľ čo názory opačné sú oslabované. Nezáleží na tom, čo je pravda. Ide o prirodzený proces, keď ľudia majú tendenciu veriť tomu, čo potvrdzuje ich názor a naopak averziu voči tomu, čo ich pohľadu odporuje. Preto spolu viac komunikujú ľudia, ktorí majú podobné názory a naopak, ak majú názory odlišné, komunikácia je slabšia. Koncept komnaty ozvien sa posledné roky diskutuje najmä v oblasti marketingu, psychológie, technológií a politiky.

Život v bubline

Približne 38% respondentov z USA uviedlo, že diskutovali o politike výlučne s ľuďmi podobnej rasy, etnickej príslušnosti alebo spoločenskej triedy. Neexistuje tu žiadny rozdiel medzi odpoveďami v „režime offline“ a prostredníctvom sociálnych médií. Vo Veľkej Británii uviedlo 49% respondentov a vo Francúzsku 42% respondentov, že diskutujú politiku „offline“ výlučne s ľuďmi, ktorí si boli podobní v rase, etnicite alebo sociálnej triede. V prípade sociálnych médií sú hodnoty 45% vo Veľkej Británii a 49% vo Francúzsku. Približne 24% Američanov a Francúzov uviedlo, že nikdy nedostali informácie s odlišným uhlom pohľadu, vo Veľkej Británii išlo o 29% opýtaných.

Pri meraní vplyvu „online“ a „offline“ médií boli pritom použité nasledovné otázky:

„Ako veľa času tráviš v bežný deň sledovaním televíznych správ alebo programov, počúvaním rádia, či čítaním denníkov, pokiaľ ide o politiku a aktuálne udalosti?“

„Ako veľa času tráviš v bežný deň používaním internetu či čítaním internetového denníka, pokiaľ ide o politiku a aktuálne udalosti.“

Na vine sú aj tradičné médiá

Nielen sociálne siete, ale aj sledovanie tradičných médií je možné spájať s komnatami ozvien a populizmom. Tradičné médiá by sa mali snažiť stanoviť určitú vyváženosť spravodajstva, ktorá by pomohla občanom sledovať obe strany príbehu či politickej problematiky. Toľko k teórii. Výskum vo Veľkej Británii ukazuje, že tomu tak do veľkej miery je, zatiaľ čo výsledky z USA sú rozpačité. Média sa tu tradične delia na dva tábory podľa politických strán.

Vek zohral svoju očakávanú úlohu vo všetkých troch štátoch, starší ľudia sa skôr prikláňajú k pravicovému populizmu, či už vo forme politických strán alebo kandidátov. Vzdelanie nepriamo koreluje s podporou populizmu vo Veľkej Británii a vo Francúzsku, ale nie pre Trumpovu podporu v USA. Túto skutočnosť pravdepodobne odráža fakt, že Trump bol kandidátom jednej z dvoch hlavných politických strán v USA a nie vodca populistickej strany.

Jedným zo záverov je, že populistické účinky komnaty ozvien sú silnejšie „offline“ než na sociálnych sieťach. Bolo tomu tak v roku 2017 vo Veľkej Británii aj vo Francúzsku. Výskum tiež ukázal, že účinky komnaty ozvien nevytvárajú väčšiu podporu pre pravicové populistické strany a kandidátov v porovnaní s podporou iných politických strán a kandidátov. Selektívne vystavenie informáciám a súvisiace dopady s nimi sú všeobecnej povahy a nijakým spôsobom nie v prospech pravicového populizmu, uzatvára štúdia.

— Peter Števkov

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...