Logo Dennika

Istanbulský dohovor je stále živý. Pripomeňme liberálom, prečo trójskeho koňa nevpustíme

Lucia Nicholsonová (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Hoci bola debata o Istanbulskom dohovore dlhú dobu v úzadí, proponenti tohto dokumentu, zdá sa, nespia. Posun v prijatí dohovoru na európskej úrovni a umelo vytváraná hystéria po vražde Violy Macákovej ale núti konzervatívne spektrum opäť pripomínať, o čo v tejto hre ide. Tváriť sa, že najdôležitejším a priam jediným účinným mechanizmom v boji proti násiliu na ženách je ratifikácia tohto ideologického dohovoru s hŕbou kontroverzných prílepkov, je totiž urážkou zdravého rozumu.

Zuzana Zimenová, poslankyňa za Slobodu a Solidaritu, čerstvo komentuje odmietavý vzťah SNS k dohovoru ako „rýdzi populizmus a rozdúchavanie kultúrnej vojny“, podľa jej kolegu Ondreja Dostála žiadne sporné záväzky, o ktorých sa v „konšpiráciach“ hovorí, dohovor neobsahuje. Lucia Ďuriš Nicholsonová sa nechala počuť, že „urobí všetko pre to, aby táto doba tmárstva na Slovensku čoskoro skončila“ a za čo najširšie ratifikovanie je zdá sa odhodlaná bojovať zubami-nechtami.

Polemizovať o prijatí dokumentu ale nemá zmysel bez toho, aby sme si vysvetlili, čo je jablkom sváru. Pozrime sa teda na najviac sporné ustanovenia, pri ktorých obavu konzervatívcov poslanec Dostál označuje ako „konšpiráciu“ a navodzuje dojem, že onú gender ideológiu sme si medzi riadky z dlhej chvíle dokreslili.

Gender náš každodenný

V prvom rade je nutné pripomenúť, že azda najviac frekventovaným slovom v dokumente je pojem „rod“. Rod je podľa postmoderných štandardov veličinou nezávislou od biologického pohlavia, s ktorým človek prichádza na svet. A údajne sa vyvíja až neskôr pomocou sociálnej interakcie a samoidentifikácie. V samotnom ID je vec vysvetlená takto: „pojmom rod sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí…“

„Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradnosti žien alebo na stereotypných rolách žien a mužov,“ uvádza sa na inom mieste.

Neskôr tvorcovia dokumentu navrhli, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili do osnov materiály týkajúce sa aj problematiky „nestereotypných rodových rolí“  a „rodovo podmieneného násilia“ a ako čerešnička na torte pôsobí aj vyhlásenie, že pod pojmom násilie sa rozumie aj „ekonomická ujma“.

Hoci sa tieto formulácie môžu javiť ako neškodné, kameň úrazu môže ležať v ich neurčitosti a v tom, že ich interpretovanie poskytuje politikom pri moci veľký manévrovací priestor na razantné sociálne zmeny. A akí vysoko „progresívni“ politici majú aktuálne k moci blízko aj u nás, nie je potrebné opakovať.

Denník Postoj svojho času problematiku opísal aj takto. „Skúsenosti štátov naznačujú, že tieto ustanovenia môžu zastrešovať ideologickú a nevedeckú sexuálnu výchovu, výchovu k súhlasu s homosexuálnym životným štýlom, zamieňaniu rovnosti s „rovnakosťou“ a k zastieraniu prirodzených rozdielov medzi mužmi a ženami,“ a keď nič iné, dá sa zhodnúť na tom, že priestor na skepsu a otvorenie celospoločenskej diskusie dozaista existuje.

Mimochodom, pokiaľ by chceli štáty prijať dohovor s výhradami ako pri iných medzinárodnoprávnych dokumentoch, môžu na to zabudnúť. Okrem taxatívne vymedzených prípadov túto možnosť nemajú a sú postavené pred dilemu buď – alebo.

Veľavravné je aj to, že dohliadať na dodržiavanie ustanovení bude orgán s pochybnou verejnou legitimitou. Ide o tzv. výbor GREVIO a minulosť jeho členov napovedá, že existuje len malá pravdepodobnosť, že GREVIO bude vykonávať svoju činnosť nestranne a bez ideologického zafarbenia.

Kompromisné riešenie v nedohľadne

Bolo by klamstvom napísať, že v dokumente absentujú akékoľvek rozumné body, no aj voči tomu existuje celá plejáda argumentov. Ako prvé sa žiadať napísať, že 90 % navrhovaných opatrení u nás funguje už roky a sú teda duplicitné a zbytočné, čím sa presúva dôraz práve na „rodové témy“ a iné progresívne novoty, ktoré sú u nás naopak v zárodku. Nepomôžeme tak ženám (a ak áno, minimálne), ale zato k sebe vpustíme gigantického trójskeho koňa.

Zvyšná menšina opatrení, ktoré by mohli mať reálny pozitívny dopad na elimináciu násilia na ženách, taktiež môžeme prijať, no samostatne. Ergo, inšpirovať sa a zaviesť jednotlivé mechanizmy z dohovoru do národnej legislatívy. Zostal by vlk sýty, i ovca celá.

Túto kompromisnú možnosť ale zahmlievacia taktika liberálov nepripúšťa a tí nebudú spokojní, dokým kultúrnu vojnu nedotiahnu do víťazného „dženderového konca“ a kam to časom povedie, všetci vieme.

Musia však počítať s tým, že sa postavíme na odpor. Všetci, ktorí máme úctu k biológii, zdravému rozumu i vlastným deťom.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...