Logo Dennika

Má Putin pravdu, že liberalizmus je prežitý?

Ilustračný obrázok (Zdroj: SITA)

Liberálne hodnoty sú podľa prezidenta Ruskej federácie prežitkom. To, čo mnohí kritici tohto výroku nepochopili je fakt, že tieto hodnoty za hranicami severozápadnej pologule nemajú a ani nikdy nemali tradíciu. Preto nech sa Elton John akokoľvek rozhorčuje, faktom zostáva, že liberalizmus má na ďalšie šírenie sa len obmedzený potenciál. Liberalizmus ako taký je ideológia, ktorá vplýva na všetky aspekty spoločnosti. Od kultúry, morálky jednotlivca, právneho systému, vnútorného politického systému až po zahraničnú politiku.

Keď napríklad Putin hovoril o liberalizme ako prežitku v zahraničnej politike, tak mal pravdu. Liberalizmus ako hlavný hýbateľ zahranično-politickej stratégie nedokáže existovať v podmienkach mocenskej rovnováhy. Inými slovami, pokiaľ existujú v medzinárodnom systéme protipóly štátu majúcemu liberálnu doktrínu, štát touto doktrínou nie je schopný ju ďalej vykonávať, iba ak za cenu obrovských chýb. Preto liberalizmus v zahraničnej politike a jeho násilný export za hranice severozápadnej hemisféry nie je naďalej možný. Štáty, ktoré sú potenciálnymi odbytiskami tejto ideológie sa totiž obracajú k alternatívnym mocenským centrám po pomoc. V praxi to môžeme vidieť na príklade Venezuely, Sýrie a Turecka. Nehovoriac o tom, že násilné šírenie liberalizmu sa stretáva s jeho odvekým nepriateľom nacionalizmom, ktorý v rozvrátených krajinách ústi do občianskych konfliktov. Tak tomu je napríklad v Afganistane, Iraku, Líbyi, či na Ukrajine.

Čo sa týka liberálnych hodnôt vo vnútri západnej civilizácie je veľmi ťažko posúdiť, či liberalizmus naozaj dožíva. Eltona Johna samozrejme najviac trápi osud jeho LGBTI komunity, ktorá nemá nikde na svete také privilégiá ako na Západe. Preto sa logicky bojí o úpadok liberalizmu, ktorý tieto privilégiá propaguje.

Keď sa na úpadok vedúcej ideológie Západu pozrieme bližšie, tak napríklad Spojené štáty sú na týchto hodnotách založené. Liberálna filozofia Johna Locka či Edwarda Stuarta Milla slúžila ako podklad pre americkú ústavu a je základom myslenia každého občana USA. Preto v Spojených štátoch liberalizmus určite nedožíva, skôr sa transformuje do novej podoby.

V Európe násilná liberalizácia jednoznačne spôsobila vlnu nevôle stelesnenú v novej pravici. Úplný ústup liberalizmu v Európe však s najväčšou pravdepodobnosťou neuvidíme. Skôr nás čaká jeho ohraničenie na tradičné liberálne krajiny v západnej Európe, kým východná Európa ostane pomerne konzervatívnou.

Otáznou pritom ostáva miera vyhranenosti. Pokiaľ sa budú snažiť liberálne hnutia násilne presadzovať tieto myšlienky v krajinách, kde nemajú silnú tradíciu, ako napríklad aj u nás, budú tým vyvolávať vlny nacionalizmu. Ten pôsobí ako prirodzený obranný reflex domáceho obyvateľstva. Zároveň tak budú posilňovať konzervatívne subjekty a niekedy aj extrémy, čím sa aktivizujú aj extrémy na liberálnej strane spektra. To znamená, že sa vďaka násilnému šíreniu liberalizmu môžeme ocitnúť medzi dvomi extrémami bez malej možnosti na výber. Preto by sme mali dbať na menej násilné formy „osvety“ obyvateľstva, ktoré nebudú u ľudí stimulovať strach zo straty tradičných hodnôt a tým nebudú dodávať „muníciu“ extrémistom.

— Tím Denník S

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nielen ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...