Logo Dennika

O súkromie sme už prišli, hovorí IT odborník Macko

Ondrej Macko (Zdroj: Youtube)

ROZHOVOR Keď si ľudia kúpia inteligentný mobilný telefón jednoznačne prídu o svoje súkromie. Smerujeme k zavedeniu čipového preukazu na všetko, hovorí pre Denník S IT odborník Ondrej Macko.

Existuje dnes ešte na internete súkromie alebo sme oň už prišli? 

Určite sme o súkromie už prišli. Keď si ľudia kúpia inteligentný mobilný telefón jednoznačne prídu o svoje súkromie, pretože používajú služby, ktoré sú na prvý pohľad zadarmo, ale v skutočnosti platíme našou identitou. V prípade oboch platforiem (iOS, Android) je to založené na tom, že vymieňame svoje osobné údaje za veľmi kvalitné služby, za ktoré neplatíme. 

Aké veľké je teda v dnešnej dobe riziko, že nás niekto môže sledovať cez mobil alebo iné zariadenie pripojené k internetu?

Na 99 % nikto nepotrebuje vedieť napríklad to, že Ondrej Macko cestuje vo vlaku z Nových Zámkov do Bratislavy, pretože to nie je taká zaujímavá informácia. Zaujímavé pre nich je, že cestuje v prvej triede a telefonuje z telefónu, ktorý pomerne dosť veľa stojí a z toho sa dá odvodiť dosť veľa vecí. Napríklad, že je to človek, ktorý veľa precestuje počas týždňa, ktorý si dokáže zaobstarať drahší telefón, míňa veľké množstvo dát a dokáže kupovať cez internet. Z týchto a ďalších informácií sa dá postaviť povedzme taká digitálna osoba, ktorá má svoje preferencie a takáto informácia sa dá predať zadávateľom reklamy. A keďže ide o presné informácie, tak oni to radi kúpia, pretože vedia potom lepšie zacieliť reklamu.

Do akej miery sa takéhoto zberu dát treba obávať? Čo všetko o nás korporácie vedia?

Vedia o nás základné vzorce správania. Ale myslím si, že človek ako ja, ktorý nemá čo skrývať, sa nemá čoho obávať. Keď niekto sleduje moje nákupné správanie a potom mi podsúva reklamu, ktorá by tam aj tak bola, ale je cielená na mňa, tak mne osobne to nevadí. Môže byť ale veľká skupina ľudí, ktorým vadí, že je o nich vytvorený takýto profil a najmä tým, ktorí majú čo skrývať.

Aké sú v tomto smere najväčšie zmeny v oblasti internetových prehliadačov? 

Ten najpoužívanejší prehliadač na Slovensku (Google) je známy tým, že sleduje správanie používateľov, že je schopný zapnúť mikrofón a nahrávať aj hovor a z neho získať inak nedostupné informácie. Preto je tu veľký priestor pre alternatívne prehliadače, ktoré sú minimálne založené na tom, že nebudú odpočúvať a nebudú získavať tieto informácie. Napríklad aj Microsoft úplne prekopal svoj prehliadač. Neviem sa ale vyjadriť k tomu, či odpočúvajú menej alebo nie ale osobne si myslím, že niekde zarobiť musia. Myslím si, že je len málo pravdepodobné, že budú vyrábať pre ľudí niečo, čo by im negenerovalo peniaze. Myslieť si, že to americká firma bude dodržiavať, keď jej Európska únia nariadi, aby upravila svoj prehliadač, je scestné. Môžu prísť pokuty, ako aj prišli, ale nikdy nebudú zaplatené. 

Aký je podľa vašich skúseností svetový trend vývoja internetu a bezpečnosti na sieti? Dochádza k väčšej kontrole? 

Čím ďalej tým viac sa smeruje k tomu, aby efektivita používateľa, ktorý danú službu používa, bola čo najvyššia. O toto stále ide, aby prevádzkovatelia na nás čo najviac zarobili. Bezpečnosť zo strany štátu a kontrola existuje v Číne, kde funguje aj kreditný systém pre jednotlivých ľudí, kde vláda monitoruje, aký majú ľudia postoj k vláde a podobne. Tam sa kontrola internetu stále viac sprísňuje. Či to príde aj k nám, k tomu sa neviem vyjadriť, ale čo sa týka Slovenska, tak nejaká kontrola zo strany štátu alebo polície sa podľa mňa nezvyšuje. 

Čo je podľa vás dnes najväčším nebezpečenstvom na sieti pre bežného používateľa?  

Určite človek. Človek, ktorý sa chce veľmi jednoducho obohatiť. Najväčší problém je dnes takzvaný ransomware. Nájdete napríklad na parkovisku USB-kľúč, dáte si ho do vrecka a poviete si, že ho niekedy možno použijete a pozriete sa, čo tam je. V tom USB-kľúči môže byť mikropočítač, ktorý umožní prevziať kontrolu nad vašim PC a dostať sa k úplne všetkému. Môže vám zašifrovať všetky údaje a poslať vám varovný list, že ak nezaplatíte v Bitcoinoch do 24-hodín sumu 1000 eur, tak všetky vaše chúlostivé fotografie, komunikácie a dokumenty budú buď zverejnené alebo zničené a začne sa odpočet času.

Takýto škodlivý softvér sa ale šíril aj mailom nie? 

Áno, ale v prípade mailov ide v 80 percentách len o vyhrážky, že sa tak stane, pretože zašifrovať celý disk cez jednu mailovú správu sa dá, ale nie je to také jednoduché, ale keď rozhádžete na parkovisku desať USB-kľúčov, tak si môžete byť istý, že do hodiny sú preč a v nejakom počítači skončia. 

Aké veľké nebezpečenstvo predstavujú v tomto smere takzvané „deep fakes“ teda veľmi precízne vytvorené videá, na ktorých ľudia/politici hovoria svojim hlasom veci, ktoré nikdy nepovedali? Ako sa dajú deep fakes rozpoznať?

Dá sa to rozpoznať. Tie známe videá sú s Trumpom, Obamom, Putinom aj českým prezidentom Zemanom, ktorý v tom videu rozprával veci o ochrane novinárov, čo by on zrejme v živote normálne nepovedal, keď poznáme jeho vzťah k novinárom. Začína to byť veľký trend. Vidíme v týchto prípadoch ľudí, ktorí hovoria niečo úplne, iné ako hovoril celý život. Z technického hľadiska majú osoby v týchto videách tak trochu neprítomný pohľad, ale je to veľmi dobre urobené. 

Ako sa to dá vyrobiť? 

Je tam viacero možností. Buď celá osoba a hlas je vytvorený počítačom alebo ide o dabing. Myslím, že tak to bolo v prípade českého prezidenta, ktorého daboval Jan Vlasák a vyzeralo to veľmi dobre. Tretí spôsob je ten, že vidíme reálnu scénu, ale hlas je urobený syntézou reči. To znamená, že dotyčný to v skutočnosti povedal, ale nie v tejto súvislosti a nie tieto slová za sebou. Ide o slová poskladané z iných vystúpení.

Je to teda technológia prístupná len úzkemu okruhu ľudí…

Áno, pretože na to treba superpočítač. Minimálne na to, aby ste urobili umelú inteligenciu. To znamená, že všetko vytvoríte v počítači. Človeka aj hlas a to je veľká výzva. 

Slovenskí politici si obľúbili Facebook. Čo si myslíte o politickom boji na tejto sociálnej sieti? 

Ja keď sa pozriem na Harabina, tak mi je z toho zle. Nedávno sa vyjadroval k tomu, že sa cez ESET dostali k jeho poznámkam. To bola taká somarina, ktorá ma zodvihla zo stoličky a pritom som na Facebooku videl, že mu to množstvo ľudí verí. Myslím si, že politici zneužívajú takéto postavenie sociálnych sietí a zneužívať sa to dá. Neviem, či to politici robia osobne, ale minimálne tímy, ktoré za nimi stoja, využívajú, že je v tejto oblasti akási diera. A to nie je len Harabin, ale takmer všetci. Pritom dosah sociálnych sietí je obrovský. Možno silnejší ako samotnej televízie a politici zneužívajú, čo sa dá. 

Aký veľký problém by bolo usporadúvať voľby cez internet? Je to problém z bezpečnostného hľadiska? Nestačilo by, aby sa ľudia jednoducho zaregistrovali prostredníctvom občianskych preukazov a hlasovali cez nejaký zabezpečený server?

Po technologickej stránke to nie je problém. Dá sa to urobiť presne tak, ako ste povedali, keďže máme občianske s elektronickým podpisom. Takže by tomu nič nebránilo, aby sme mohli voliť cez internet. Ale strany, ktoré o tom rozhodujú, majú podľa mňa spočítané, že toto by neprinieslo plusové body, pretože to by sa týkalo najmä mladších ľudí, ktorí by sa mohli viac zapojiť.

Pýtal som sa na to myslím Pellegriniho, ktorý mi na toto povedal, že jedným z problémov je, že v domácom prostredí pri počítači sa nedá zaručiť anonymita voľby. Mohlo by vraj dochádzať k ovplyvňovaniu voličov rodinnými príslušníkmi, pretože tam nie je uzavretá voličská miestnosť. 

Tak isto je ale možné ovplyvňovať rodinných príslušníkov aj pred voľbou vo volebnej miestnosti nie? 

Ja som zástupca voľby cez internet, len hovorím o tom, čo som počul. 

Čo hovoríte na implantovanie čipov, ktorými môžu ľudia už dnes nielen otvárať dvere v kanceláriách, ale aj platiť za obedy a podobne? Je takéto čipovanie budúcnosť? 

Určite áno. Myslím si, že na Slovensku je budúcnosť pre zavedenie jedného preukazu na všetko. Teda občiansky, vodičský, zdravotný v podobe niečoho, čo môže byť trebárs čip alebo mobilná aplikácia, ktorou sa budeme vedieť preukázať. Tá by sa potom dala použiť napríklad ako vstupenka do izby, na koncerty a tak ďalej. Toto je budúcnosť. K tomuto smerujeme. 

— Tomáš Pilz

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...