Logo Dennika

Európski lídri zvolili kandidátov na šéfov inštitúcií EÚ. Teraz sa začne boj

Európsky parlament (Zdroj: Pixabay.com)

Európski lídri majú za sebou komplikované rokovania o kandidátoch na štyri najvyššie exekutívne posty v rámci Európskej únie. Takzvaný „spitzenkandidat“ systém, podľa ktorého nominujú kandidátov najsilnejšie frakcie Európskeho parlamentu nebol tentokrát uplatnený. Favoritkou na post šéfa Európskej komisie sa po niekoľkohodinových rokovaniach európskych lídrov stala nemecká ministerka obrany Ursula van der Leyenová.

Van der Leyenová by mohla koncom októbra prevziať kreslo šéfa Európskej komisie (EK) po Jeanovi-Claudeovi Junckerovi. Jeden z najdôležitejších postov v EÚ by tak zostal v rukách Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá dlhodobo dominuje európskej politike.

So širokou podporou európskych lídrov sa 60-ročná nemecká politička pravdepodobne stane prvou šéfkou Európskej komisie, ale najprv musí zabojovať o hlasy nadpolovičnej väčšiny v 751-člennom europarlamente.

Nikto z takzvaných pôvodne vrcholových kandidátov tak nezískal na 48-hodinovom samite podporu a proti doposiaľ zaužívanému „spitzenkandidat“ systému bol napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, ale aj lídri krajín V4.

Noví eurokrati

Zhoda na van der Lyenovej vzišla z komplikovaných dvojdňových rokovaní, ktoré zabrali aj poslednú júnovú noc tohto roka. Európski lídri sa zhodli aj na kandidátoch na ďalšie vysoké funkcie v európskych inštitúciách.

Nikto z východnej Európy sa medzi kandidátov na top funkcie v európskych inštitúciách nedostal. Slovenský diplomat Maroš Šefčovič sa však stal kandidátom krajín V4 na miesto podpredsedu EK. Členov komisie však bude menovať až jej novozvolený šéf alebo v tomto prípade skôr šéfka.

Na samite, ktorý portál Politico označil za maratón, sa podarilo zvoliť kandidáta na post predsedu Európskej rady. Je ním belgický premiér Charles Michel. Nahradí vo funkcii Donalda Tuska. 

Ďalšou ženou medzi kandidátmi je šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Legardeová, ktorá by sa mala stať prezidentkou Európskej centrálnej banky (ECB). V súčasnosti ECB riadi Mario Draghi.

Kandidátom na nového šéfa európskej diplomacie a bezpečnostnej politiky sa po samite stal Josep Borrell, minister zahraničných vecí v ľavicovej španielskej vláde. Borrell je pôvodom z Katalánska.

Súboj o šéfa EP

Úplne jednoduché to nebude pri výbere nového predsedu Európskeho parlamentu (EP). V tomto prípade každá frakcia nominuje vlastného kandidáta. Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) reprezentuje český europoslanec Jan Zahradil (ODS). Frakcia Zelených spolu s Európskou slobodnou alianciou si vybrala za kandidátku europoslankyňu Franciscu Kellerovú.

Ďalšou ženou v súboji o kreslo šéfa EP je španielska poslankyňa Sira Regová z európskej zjednotenej ľavice (GUE/NGL). Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) si za kandidáta zvolila Taliana Davida-Mariu Sassoliho. „Na prvú polovicu volebného obdobia by sa mal stať šéfom EP socialista,“ uviedol premiér Peter Pellegrini v reakcii na kandidátov na šéfa EP.

Reakcie zo Slovenska

Predseda slovenskej vlády po samite uviedol, že naň išiel s cieľom „získať prísľub nejakej funkcie“ pre Maroša Šefčoviča. Nie úplne spokojný bol s výsledkom rokovaní poslanec NRSR Martin Klus (SaS). Ten uviedol, že podľa neho ide v prípade výberu novej šéfky EK o kompromis, ktorý aj s pomocou premiéra Pellegriniho ešte väčšmi „prehĺbi vnímanie na ‚my a oni‘, ‚starí proti novým‘ či ‚Západ proti Východu‘“.

— Tím Denník S

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...