Logo Dennika

Britky sa pridávajú k Islamskému štátu. Dôvodom je aj odmietanie západného feminizmu

Ilustračný obrázok (Zdroj: SITA)

Nový príručka na prácu s radikálmi, ktorá vyšla vo Veľkej Británií, odhaľuje motivácie žien pre pridávanie sa k extrémnym zoskupeniam, akým je Islamský štát (IS). Dokument vznikol na základe rozhovorov s 250 ženami, ktoré sa vrátili z územia IS. Známym prípadom takýchto vracajúcich sa extrémistiek je Shamima Begumová.  

Čo prinúti britské ženy pridať sa k Islamskému štátu? Podľa Inštitútu pre strategický dialóg (ISD) je za tým mnoho faktorov a nejde len o snahu slúžiť alebo vydať sa za džihádistov.

Inštitút zostavil inštrukcie pre prácu so ženami, ktoré sa vrátili z územia okupovaného touto teroristickou organizáciou. Súčasťou návodu sú aj motivácie jednotlivých žien, prečo sa rozhodli opustiť vlasť a pridať sa k teroristom.

Zdrojom informácií sú rozhovory a práca s viac ako 250 radikálnymi islamistkami, ktoré sa vrátili do Veľkej Británie a Holandska.

Rebélia či odmietanie feminizmus

Jedným z najčastejších dôvodov pre radikalizáciu žien je snaha podieľať sa na niečom spoločnom, veľkom a „božskom“. Dohnať ich k tomu môže aj pocit osamotenia alebo diskriminácia od spoločnosti a v Islamskom štáte hľadajú „sesterstvo“.

Ďalšia z motivácií sú podľa autorov štúdie aj jednoducho rebélia voči rodine alebo odmietnutie západného feminizmu. Niektoré ženy si zase prajú prežiť život podľa pravidiel islamu.

Zlý nápad

Z Británie odišlo bojovať za IS približne tisíc občanov, z toho bolo asi 100 žien. Asi najznámejší prípad je ten Shamimy Begumovej, ktorá sa pridala k Islamskému štátu v roku 2015 ako šestnásťročná.

Na mieste sa vydala za džihádistu s holandským občianstvom a mala s ním tri deti. Od začiatku tohto roka však žiada o návrat do vlasti. Britské ministerstvo vnútra však džihádistke odobralo britské občianstvo. Jej prípad momentálne rieši britský súd.

Britská vláda totiž tvrdí, že Begumová má nárok na dvojité občianstvo v Bangladéši, kde sa narodili jej rodičia. Begumovej právnici však tvrdia, že nemôže byť poslaná do Bangladéša, keďže by jej tam hrozila poprava.

— Juraj Orolín

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...