Nový príručka na prácu s radikálmi, ktorá vyšla vo Veľkej Británií, odhaľuje motivácie žien pre pridávanie sa k extrémnym zoskupeniam, akým je Islamský štát (IS). Dokument vznikol na základe rozhovorov s 250 ženami, ktoré sa vrátili z územia IS. Známym prípadom takýchto vracajúcich sa extrémistiek je Shamima Begumová.
Čo prinúti britské ženy pridať sa k Islamskému štátu? Podľa Inštitútu pre strategický dialóg (ISD) je za tým mnoho faktorov a nejde len o snahu slúžiť alebo vydať sa za džihádistov.
Inštitút zostavil inštrukcie pre prácu so ženami, ktoré sa vrátili z územia okupovaného touto teroristickou organizáciou. Súčasťou návodu sú aj motivácie jednotlivých žien, prečo sa rozhodli opustiť vlasť a pridať sa k teroristom.
Zdrojom informácií sú rozhovory a práca s viac ako 250 radikálnymi islamistkami, ktoré sa vrátili do Veľkej Británie a Holandska.
Rebélia či odmietanie feminizmus
Jedným z najčastejších dôvodov pre radikalizáciu žien je snaha podieľať sa na niečom spoločnom, veľkom a „božskom“. Dohnať ich k tomu môže aj pocit osamotenia alebo diskriminácia od spoločnosti a v Islamskom štáte hľadajú „sesterstvo“.
Ďalšia z motivácií sú podľa autorov štúdie aj jednoducho rebélia voči rodine alebo odmietnutie západného feminizmu. Niektoré ženy si zase prajú prežiť život podľa pravidiel islamu.
Zlý nápad
Z Británie odišlo bojovať za IS približne tisíc občanov, z toho bolo asi 100 žien. Asi najznámejší prípad je ten Shamimy Begumovej, ktorá sa pridala k Islamskému štátu v roku 2015 ako šestnásťročná.
Na mieste sa vydala za džihádistu s holandským občianstvom a mala s ním tri deti. Od začiatku tohto roka však žiada o návrat do vlasti. Britské ministerstvo vnútra však džihádistke odobralo britské občianstvo. Jej prípad momentálne rieši britský súd.
Britská vláda totiž tvrdí, že Begumová má nárok na dvojité občianstvo v Bangladéši, kde sa narodili jej rodičia. Begumovej právnici však tvrdia, že nemôže byť poslaná do Bangladéša, keďže by jej tam hrozila poprava.
— Juraj Orolín
