Logo Dennika

Kňaz Kuffa sa vyjadruje k politike? Chvalabohu a ďakujeme

Konferencia biskupov Slovenska v piatok odštartovala posolstvo, ktoré v uplynulých dňoch dominuje verejnej debate v krajine. Jeho znenie je jasné – kňaz Marián Kuffa by sa nemal vyjadrovať k spoločenským témam. Dokým si však nevyjasníme otázku angažovanosti duchovných v politike, buďme radi, že sa tak deje.

Účasť teológov a kňazov aj v tej najvyššej politike v našom geografickom priestore rozhodne nie je tabu. V minulosti boli farári našimi významnými národnými dejateľmi. Neskôr sa tí odvážnejší vyjadrovali proti komunistickému režimu. Od jeho pádu pravidelne v kostoloch zaznievalo, že treba voliť kresťanské strany. Progresívnu etapu miešania sa katolíckeho kléru do svetských záležitostí spustil Róbert Bezák.

Ten po sporoch s najvyššou cirkevnou vrchnosťou opustil kreslo vedúceho Trnavskej arcidiecézy a okamžite sa stal miláčikom liberálneho prostredia. Primárne pre podobné záujmy a sekundárne aj pre svoje postoje, ktoré ho vytesnávali mimo konzervatívnejšieho katolíckeho krídla.

Už v roku 2013 Bezák vystúpil na novodobom festivale politickej piesne Pohoda, Štefan Hríb z .týždňa si z neho urobil kamaráta do každého počasia a vrchol politických aktivít dosiahol Bezák vyjadrením podpory prezidentskej kandidátke Progresívneho Slovenska Zuzane Čaputovej. Pri tejto príležitosti dokonca neváhal kritizovať Františka Mikloška. Len preto, že si tento bývalý kresťanský disident dovolil neuťať všetky vzťahy k Jánovi Čarnogurskému, ktorého meno sa už v liberálnom prostredí ani nevyslovuje. Mikloško pritom v minulosti Bezáka podporil. Úžasné.

Pánov na holenie je ale v tomto ohľade podstatne viac. Žiada sa spomenúť Ondreja Prostredníka, opäť z radov strany Michala Trubana. Jeho CV-čko je totiž dokumentom, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani 21-ročná modrovlasá hipsterka z filozofickej fakulty a s bicyklom po prababke.

Po podpore LGBT komunity priamo na bratislavskom pride stihol vystúpiť aj v gayklube Tepláreň, označiť tradičnú rodinu za prežitok, ohradiť sa voči výčitkám proti masovej imigrácii, spraviť z transsexuála svojho popularizátora a vymedziť sa voči pojmu kultúra smrti, pod ktorý okrem iného spadajú masové potraty, eutanázia či gender ideológia.

Treticu postmoderných interpretátorov kresťanského učenia uzatvára Tomáš Halík. Je síce Čechom, ale svoje politické aktivity vyvíja aj pod Tatrami. Poslednýkrát dal o sebe srdečne vedieť tak, že nápad zriadiť pohreb Karla Gotta v Katedrále svätého Víta označil za „mytizáciu hviezdy normalizačného zábavného priemyslu“ či „ďalší pokus zatiahnuť náboženské a cirkevné symboly do politiky zemanovsko-babišovského populizmu.“

Apropo, ide o toho istého (ne)mysliteľa, ktorý sa zastával divadelnej hry, v ktorej Ježiš znásilňuje moslimku, no karikatúry proroka Mohameda vo francúzskom časopise Charlie Hebdo sú podľa neho „urážkou posvätných symbolov islamu.“ Vskutku excelentná názorová konzistentnosť, čo vám budeme hovoriť.

Aktivity tohto tria ale našej mienkotvornej obci neprekážali. Tá dokonca poskytnutím dostatočného mediálneho priestoru zvyšovala dosah jeho názorov ďaleko za hranice toho, čo by dosiahli bez tejto podpory.

Problém očividne nastáva, až keď si pustí ústa na špacír niekto, kto sa vyjadruje podobne expresívne, akurát v opačnom garde – kňaz Marián Kuffa. Vtedy sa extrémne rýchlo znásobí kritika zo strany médií, politikov či už spomínanej biskupskej konferencie. A takéto správanie právom vytvára priestor špekuláciám, či týmto ľuďom naozaj prekáža to, že sa kňaz Kuffa politicky ozýva, alebo či skôr nejde o obsah toho, čo hovorí.

V prvom prípade by šlo o nebotyčné pokrytectvo, vzhľadom na doterajšie aktivity vyššie uvedených pánov. A v tom druhom ešte o čosi horšie. A teda o kvitovanie absolútneho odklonu od konzervatívnych hodnôt a kresťanského učenia.

Lebo presne tieto atribúty kňaz Kuffa zastáva a hlása. Občas skutočne prostoreko, argumentačne nedokonale a po novom aj s (ne)právom zvolenou nálepkou kotlebovca, ale hlása. A presne to je svätou povinnosťou kňaza v časoch, ktoré sa nedajú nazvať inak ako extrémnym morálnym marazmom.

Ak sa uznesieme na tom, že farári sa k politike vyjadrovať môžu, nech to, prosím, robia skôr ako Kuffa. Viac Prostredníkov by už totiž Slovensko neznieslo.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...