Logo Dennika

Mikloško: Vládu Smeru treba ukončiť za každú cenu. Ale to, čo prichádza, optimistické nie je

František Mikloško (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Som presvedčený, že Európu čakajú ťažké časy, ale v tých ťažkých časoch sa Európa obnoví a objaví svoje korene, kultúru a poslanie, hovorí pre Denník S bývalý poslanec, disident a organizátor Sviečkovej manifestácie František Mikloško.

Máme 30 rokov od novembra 1989. Sme tam, kde ste dúfali, že ako Slovensko budeme?

Viete, ja som celý svoj aktívny život, teda tie najlepšie roky, prežil v komunizme. Ja som nikdy nezažil, čo je to sloboda. V našej rodine bol stále niekto prenasledovaný, niekto vo väzení, ja sám som žil pod tlakom Štátnej bezpečnosti.

Čiže my sme doputovali po tých 40 rokoch do tej zasnúbenej zeme, ktorá je slobodná, a to je splnenie snov, o ktorých sme ani nedúfali. Samozrejme, s tou slobodou začína nová éra. Sloboda je najväčší dar Boží a je na nás, čo s ňou budeme robiť. Takže ja som absolútne spokojný.

Takže dá sa povedať, že ideály Nežnej revolúcie sa naplnili.

Ideál bola sloboda a teraz sa učíme, že sloboda má proste svoje hranice a že sloboda bez zodpovednosti je cestou do priepasti. Teraz sa učíme niečomu novému, žiť slobodne.

Učíme sa to už 30 rokov, naučíme sa to niekedy?

Ja si myslím, že tu vzniklo strašne veľa pekných vecí. Mestá sa obnovujú, Slováci študujú v zahraničí, radi cestujú, obrazne povedané si idú na kávu do Ríma. Vychádzajú tu knihy, to všetko robia slobodní ľudia. Samozrejme, toto nie je obraz celej slovenskej spoločnosti. Je tu stále veľa darebákov, ktorí si to jednoducho vysvetľujú tak, že tento štát môžu okrádať, že môžu vydierať ľudí alebo ich dokonca zabiť.

V tomto sa ten zápas opakuje. Stále je tu zápas o nejakú slušnejšiu krajinu. Ale to je to učenie slobody. Ak niekto hovorí, že sme sa tak už naučili žiť, to nie. Ale učíme sa a Slovensko v tom zápase nezlyháva, je v tom aktívne.

V kontexte diania okolo Mariana Kočnera, ale aj nahrávky Gorila, zaznievajú aj hlasy, že tu nikdy horšie nebolo. Čo si o tom myslíte?

Treba povedať, že v demokratických krajinách treba silnú verejnú mienku, bez nej nie je možné dosiahnuť slobodu. V Nemecku, keď nejaký minister niečo urobí, hoc čo malé, tak musí odstúpiť a to preto, lebo tá verejná mienka by zničila nielen jeho, ale aj tú politickú stranu, ktorá ho nominovala.

Tak my si povedzme, kde sme. Chceme všetko zhadzovať na politikov, ale kto volí tých politikov v takej drvivej väčšine, že sú stále spokojne pri moci? Takže v tomto smere sme v tom nejakým spôsobom všetci zaborení. A legitimitu týmto ľuďom dávajú voliči. Takže je to ešte dlhá cesta, na ktorej budeme musieť hovoriť otvorenejšie a možno aj kritickejšie k voličom.  

Jedna vec je iste daná. My sme v dejinách boli skoro vždy závislí od niekoho, kto nám vládol. Čiže my sme sa nenaučili zodpovednosti a nemáme v sebe tú pamäť. Použijem ako príklad českého exministra zahraničných vecí Karla Schwarzenbergra. On vedel, že je pokračovateľom rodu, ktorý tu je niekoľko storočí a keby on niečo pobabral, tak to bude hanba celého toho rodu. Všetky svoje činy robí tak, aby ten rod pokračoval. Keď sa zamyslíme, máme toto vedomie my Slováci a Slovenky? No nemáme. Musíme sa naučiť počítať naše dejiny na stáročia a niesť tú zodpovednosť, že po nás prídu naše deti, ktorým to odovzdáme, a so cťou.

Spomenuli ste voličov a verejnú mienku. Keď sa teraz pozeráte na súčasné preferencie politických strán a s kým sympatizujú voliči, napĺňa vás to optimizmom? Alebo máte skôr obavy?

Ja som presvedčený, že treba dokončiť vládu tejto koalície, najmä strany Smer. Treba to ukončiť za každú cenu. Ukázalo sa, že sa na tom nabalilo toľko zla, že sa už nedá inak, len to ukončiť, prestrihnúť nitky a tých ľudí povymieňať.

Samozrejme, to čo príde zatiaľ nie je celkom optimistické. Je tam veľa strán, ktoré majú okolo tých 5 percent. A všetko sú to strany jedného človeka. Ja tam nevidím žiadne osobnosti, proste vodcovia strán nepustia nikoho k sebe a nie sú tu ľudia, ktorí by tú krajinu mohli viesť.

Takže tá najbližšia perspektíva je tam zlá. A bodaj by to vydržalo jedno volebné obdobie, ale ono to asi nevydrží, ako tomu bolo aj v prípade vlády Ivety Radičovej. Vtedy by som to videl ešte pesimistickejšie, lebo len potom ešte príde volanie po pevnej ruke.

Ako sa pozeráte na stav kresťanskej politiky a kresťanskej demokracie na Slovensku?

Kresťanská politika prežíva, povedal by som, dno. To čo dneska predstavuje, je nič. Bola tu generácia ľudí ako Vladimír Palko, Gabriel Palacka, Daniel Lipšic a tá sa už nezopakovala. Kto dnes prezentuje kresťanskú demokraciu? Alojz Hlina a kto ešte? Veď tam sa nikto ani neozve. Jediné na čom tam asi záleží je, aby sa dostali do parlamentu. Toto nie je kresťanská demokracia.

Takže sa nepodarí dostať kresťanom v politike opäť na výslnie? Aspoň teda v dohľadnej dobe?

V dohľadnej dobe istotne nie. Je to síce odvážne proroctvo, ale to sa nedá na jednom človeku stavať. Nie sú tam tváre. V politike je dôležitá kontinuita osobností. Z večera na ráno môže vyrásť populista, ale politik, ktorý má skúsenosti, má rozhľad, ktorý si rozširuje svoje vedomosti a odbornosť, ten vyrastá roky.

Hovorili ste, že vás teší veľa vecí na Slovensku. Je tu nejaká konkrétna vec, ktorá vás napĺňa optimizmom do budúcna?

Áno, istotne. Hovoril som o tom boji v socializme a cieľom bola potom tá zaslúžená sloboda. Teraz už 30 rokov kráčame slobodne, máme ešte 10 rokov do toho 40-ročného putovania. Tak čo má byť tou zasľúbenou zemou?

Ja som presvedčený, že tou zasľúbenou zemou má byť obnovená Európa. A to je to, čo aj nás Slovákov vytrhne z tej malosti a priemernosti. My máme v sebe dve identity dnes – tú slovenskú, ktorú máme zakorenenú a dáva nám náš charakter, náš ráz, aj krajiny; ale aj tú európsku a sme závislí na Európe a zároveň ju tvoríme.

Som presvedčený, že Európu čakajú ťažké časy, ale v tých ťažkých časoch, v tej kryštalizácii, sa Európa obnoví a objaví svoje korene, kultúru, poslanie. To, čo tu bolo celé dejiny. A na tomto sa musí podieľať aj Slovensko, na tomto zápase Európy a pri tomto boji vyrastú osobnosti. Aj v kresťanskej politike, aj v tej sekulárnej. A verím v to, že sa k tomu blížime.

Tu asi odkazujete na Jána Pavla II., ktorý povedal, že Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia.

Áno, ale treba to analyzovať, že Slovensko má veľkú rolu v Európe. A my sa musíme presiahnuť, nemôžeme si myslieť, že sa tu uzavrieme a to bude ten náš podiel. My musíme byť spoluaktívni. V tomto bude potrebné, aby zatiahli aj naši ľudia, aby presiahli naše hranice.

— Peter Števkov

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...