Logo Dennika

O karikatúre slovenského konzervativizmu. Alebo, keď Harabinovi naložiť nechcete, ale musíte

Štefan Harabin (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Povestný pohár trpezlivosti po včerajšku pretiekol. Tichá tolerancia Harabina len preto, že bol oblečený v našom drese, sa musí zmeniť na absolútny dištanc od jeho osoby. Ak ste z neznámych príčin opačného názoru, zabudnite na to, že túto kultúrnu vojnu môžeme vyhrať.

O Harabinových excesoch spred niekoľkých rokov sa toho popísalo mnoho. Niektoré výčitky boli relevantné, iné motivované všetkým možným, len nie pátraním po pravde. A aj táto spleť servírovaných právd, poloprávd a lží bránila skutočne kvalifikovanej odpovedi na to, či bude Harabin tunajším konzervatívcom na úžitok alebo naopak.

Ale minulosť nechajme minulosťou. Odpoveď na túto otázku nám koniec koncov spoľahlivo poskytuje Harabinove pôsobenie od ohlásenia vzniku strany až po jeho včerajšiu tlačovku. Tá je azda najlepším dôkazom nielen o jeho osobnom charaktere, ale aj o tom, v akej personálnej kríze sa odporcovia postliberálneho sveta klaunov nachádzajú.

Len zopár najvypuklejších vecí. Presne v tej nanosekunde, ako pán sudca ohlásil vstup do aktívnej politiky, sa mal dobrovoľne vyzliecť zo sudcovského talára. Vymýšľanie sprostostí o tom, že sa vlastne žiadna politická aktivita nekoná, je naozaj pod úroveň človeka, ktorý sa pýši detailnou znalosťou právneho poriadku a (máme pocit) aj všetkých ostatných vedných odborov v galaxii. Bez ohľadu na možné medzery v zákone, ktoré Harabin veselo využíva, takáto angažovanosť sudcov nie je v normálnych krajinách tabu len tak pre srandu králikov.

Bod druhý. Harabin nespustil stranu, ale paródiu na stranu. Vlasť nie je regulárny politický subjekt so štruktúrami, komplexným programom pre prevzatie moci v štáte a s pretlakom odborníkov. A ani nikdy nebude. Už teraz je známe, že príčetnejších ľudí vo svojom bezprostrednom okolí odhodil ako špinavú bielizeň a zrejme budeme svedkami one man show, v ktorej budú ostatní straníci iba komparzom.

Financovanie Vlasti je kapitolou samou o sebe. Nemusíte byť zrovna odborníkom na politickú kampaň, aby ste vedeli, že Harabinove priznané výdavky naozaj nekorešpondujú s objemom jeho reklamy. Keď novinári na tento problém včera opakovane upozornili, nastalo presne to, čo by ste čakali. Zvýšený hlas a zahratie veci do autu. Mimochodom, pozdravujeme oligarchu, ktorý sa na tomto cirkuse podieľa.

Ďalšie pripomienky sa týkajú už spomínanej tlačovky, pri ktorej je jedinou dilemou rozhodnúť sa, či bola viac tragická po formálnej alebo obsahovej stránke. Začala sa s hodinovým oneskorením, Harabin počas nej nevyzeral triezvy a plietol sa mu jazyk. Nemal by si to dovoliť ani starosta obce na Spiši, nie ašpirant minimálne na ministerské kreslo.

Nevyhnutnou vlastnosťou dobrého politika je aj pokora. Pokora uvedomiť si, že pri vstupe do politiky je vašou povinnosťou ponúkať spolu s vašimi súpermi neľútostný súboj ideí, ale za predpokladu zachovania si čo najlepších medziľudských vzťahov. U Harabina však nedominuje pokora, ale prerastené ego.

Ego, ktoré mu dovoľuje vsugerovať si predstavu, že hrdinsky bojuje iba proti pedofilom, feťákom, úchylákom, zbohatlíkom a zlodejom a že sa morálne pohybuje minimálne dve poschodia nad nimi. Toto je zlyhanie po ľudskej, ale aj politickej stránke. Aj keby mal totiž Harabin stokrát pravdu, jeho krčmový štýl ho od potenciálnych partnerov izoluje a váhavých voličov prinúti hľadať útočisko v opačnom tábore.

Najväčším problémom bol ale jeho včerajší podraz, z ktorého sa navyše sám usvedčil predčasným zaslaním tlačovej správy do médií a ktorý vyústil do odchodu Mariana Kotlebu z tlačovky. A jeho obrana? Novinári sa mu cez ESET dostali do poznámok. Isteže, presne tak to bolo.

Už dávnejšie sme písali o tom, že nevyhnutnou súčasťou boja za zdravý konzervativizmus nemôže byť len myšlienkový súboj s liberálmi, ale aj sebareflexia mierená do vlastných radov. Pri Harabinovi a jeho najnovšom pôsobení je táto požiadavka ešte aktuálnejšia. Tento očistný proces bude v krátkodobom horizonte zrejme bolieť, ale majme na seba a na našich reprezentantov vyššie nároky. S hodnotami, o ktoré sa ako súčasní konzervatívci opierame, máme na viac ako na Harabina.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...